Časové rezy (1)
od 1. 12. 2017
Priemerný výsledok krajín sa pohybuje v rozmedzí 320 bodov (Južná Afrika) až 581 bodov (Ruská federácia). Žiaci Slovenskej republiky (535 bodov) dosiahli výsledok signifikantne vyšší ako je priemer škály PIRLS (500 bodov), porovnateľný s priemerným výsledkom krajín EÚ (540 bodov), avšak signifikantne nižší ako priemer krajín OECD (541 bodov).
Porovnateľný výkon ako žiaci SR dosiahli aj žiaci z Rakúska (541 bodov), Nemecka (537 bodov), Kazachstanu (536 bodov), Izraela (530 bodov) a Portugalska (528 bodov). Z krajín EÚ/OECD dosiahli nižší výsledok žiaci zo Španielska, Belgicka (Flámsko), Nového Zélandu, Francúzska, Belgicka (francúzska časť), Čile a Malty.
Výber zo správy
PIRLS hodnotí dosiahnuté výsledky žiakov z hľadiska:
cieľov čítania - dôvody, pre ktoré ľudia čítajú (čítanie pre literárny zážitok/potešenie a čítanie za účelom získavania a využívania informácií),procesov porozumenia - činnosti, ktoré žiaci vykonávajú pri čítaní textu, aby porozumeli jeho významu (vyhľadávanie explicitne uvedenej informácie; vyvodzovanie priamych záverov; interpretácia a integrácia myšlienok a informácií; hodnotenie a posúdenie obsahu a prvkov textu).
Ďalším aspektom sú čitateľské zvyklosti a postoje žiakov, rodičov a učiteľov zisťované na základe dát zozbieraných prostredníctvom dotazníkov. PIRLS 2016 je štvrtým cyklom medzinárodnej štúdie PIRLS a preto umožňuje jednotlivým krajinám porovnať svoj výkon v aktuálnom cykle s výkonom v predchádzajúcich cykloch.
Priemerné dosiahnuté skóre slovenských žiakov sa v posledných troch realizovaných cykloch v rokoch 2016, 2011 a 2006 významne nemení a zostáva navzájom porovnateľné.
Výsledky štúdie PIRLS je možné sledovať aj z pohľadu štyroch úrovní čitateľských zručností:
najvyššia úroveň - 10 % SR (EÚ/OECD 12 %) - v porovnaní s predchádzajúcim cyklami signifikantne viac (8 % PIRLS 2011). vysoká úroveň - 47 % SR (EÚ/OECD 48 %),
priemesná úroveň - 81 % SR (EÚ/OECD 82 %),
nízka úroveň - 93 % SR (EÚ/OECD 96 %).
Z hľadiska ďalšieho vzdelávania tvoria žiaci nedosahujúci ani priemernú úroveň čitateľských zručností tzv. rizikovú skupinu . Do tejto kategórie patrí 19 % žiakov 4. ročníka ZŠ na Slovensku (18 % PIRLS 2011).
Socioekonomický index
Rôzne medzinárodné výskumy ukazujú na silnú spojitosť medzi výkonom žiaka a jeho rodinným zázemím. Nižšiu hodnotu socioekonomického indexu v porovnaní so Slovenskom dosiahli 3 krajiny EÚ/OECD (Čile, Taliansko, Bulharsko). Rovnaký socioekonomický index ako Slovensko má Portugalsko. Štatisticky vyšší výkon ako žiaci SR aj napriek nižšiemu socioekonomickému indexu dosiahli žiaci Talianska a Bulharska.
Výkon žiakov a kategórie socioekonomického indexu
Veľa zdrojov - 16 % SR (25 % EÚ, 27 % OECD) - priemerný výsledok 592 bodov (EÚ 581, OECD 583 bodov,
Priemerné zdroje - 77 % SR (72 % EÚ, 70 % OECD) - priemerný výsledok 539 bodov (EÚ aj OECD 535 bodov),
Málo zdrojov - 8 % SR (3 % EÚ aj OECD) - priemerný výkon bol 397 bodov (EÚ 464 bodov, OECD 463 bodov).
Výkon žiakov z rodín s málo zdrojmi sa oproti roku 2011 výrazne znížil o 69 bodov zo 466 na 397 bodov. V tejto kategórii tak žiaci SR dosahujú najnižší výkon spomedzi všetkých krajín EÚ/OECD.
Domáce a školské prostredie žiakov
51 % SR (EÚ 43 %, OECD 44 %) - rodič robil aktivity často, výkon žiakov je 548 bodov (EÚ/OECD 555/557 bodov).
48 % SR (EÚ 55 %, OECD 54 %)- rodič robil aktivityl niekedy, výkon je 529 bodov (EÚ/OECD 535/536 bodov).
Slovenskí rodičia vo všeobecnosti uvádzajú trochu pozitívnejší vzťah k čítaniu než testovaní žiaci. 30 % žiakov SR má pozitívny vzťah a 23 % testovaných žiakov má negatívny vzťah k čítaniu. 35 % žiakov SR má rodiča s pozitívnym vzťahom k čítaniu a 19 % má rodiča s negatívnym vzťahom k čítaniu.
Výsledky ukazujú súvislosti medzi vzťahom k čítaniu rodičov a ich detí. Predškolské čitateľské stimulujúce sa aktivity rodičov na výkon žiaka majú významne pozitívny vplyv.
V skupine žiakov s pozitívnym vzťahom k čítaniu má:
40 % (46 % žiakov PIRLS 2011) rodiča s pozitívnym vzťahom k čítaniu a
15 % (7 % žiakov PIRLS 2011) má rodiča s negatívnym vzťahom k čítaniu.
Vzťah rodičov k čítaniu má súvislosť aj s výkonom ich detí v čítaní. Deti rodičov s negatívnym vzťahom k čítaniu dosiahli v priemere o 77 bodov (47 bodov PIRLS 2011) nižšie skóre než deti rodičov s pozitívnym vzťahom k čítaniu.
Súvislosť vzťahu rodiča k čítaniu a frekvencie predškolských stimulujúcich aktivít v prípade rodičov s pozitínym vzťahom k čítaniu: často - 62,1 % , niekedy - 37,6 %, nikdy - iba 0,3 %. Rozdiel v skóre medzi prvou a druhou skupinou predstavuje 10 bodov v prospech žiakov, ktorých rodičia sa často venovali rozvíjajúcim aktivitám svojich detí v predškolskom veku.
Pozitívny vplyv rozvíjajúcich aktivít v predškolskom veku sa výrazne prejavuje v skupinách žiakov, ktorých rodičia majú negatívny vzťah k čítaniu. V prípade rodičov s negatívnym vzťahom k čítaniu, ktorí sa venovali predškolským aktivitám so svojím dieťaťom často (29 % žiakov), je ich skóre o:
178 bodov vyššie v porovnaní so žiakmi, ktorých rodičia takéto aktivity vôbec nerobili (7 % žiakov),27 bodov vyššie v porovnaní so žiakmi, ktorých rodičia sa týmto aktivitám venovali len občas (64 % žiakov).
Navštevovanie predškolského zariadenia Medzi dĺžkou navštevovania predškolského zariadenia a výkonom žiakov je pozitívna súvislosť.
Čím dlhšie dieťa zariadenie navštevovalo, tým lepší výkon dosiahlo. V porovnaní s predchádzajúcim cyklom sme zaznamenali najvýraznejší pokles skóre v kategórii žiakov, ktorí nenavštevovali predškolské zariadenie. Tieto výsledky naznačujú opodstatnenosť povinnej predškolskej dochádzky.
Rôzne faktory ovplyvňujúce výkon žiaka Prítomnosť na vyučovaní - zvyšovanie frekvencie absencií je vo veľkej miere spojené so znížením priemerného výkonu žiakov. Nikdy alebo takmer nikdy chýba v škole 43 % žiakov SR (72 %, resp. 71 % EU/OECD). Údaj je pre SR najnižším spomedzi všetkých krajín EÚ/OECD. Priemerný výkon žiakov v tejto kategórii je v krajinách EÚ/OECD na úrovni 548/549 bodov, SR 555 bodov. Absencia raz za týždeň - 14 % žiakov SR s výkonom 476 bodov (6 %, resp. 7 % žiakov s výkonom 486/487 bodov v krajinách EU/OECD).
Miera únavy a pocit hladu - priama súvislosť bola zistená medzi výkonom žiakov a frekvenciou pocitu hladu pri ich príchode do školy.
V priemere krajín EÚ/OECD prichádza do školy hladných každý deň 12 %, resp. 13 % (SR 14 %) žiakov. Ich výkon je na úrovni 513/515 bodov (SR 508 bodov). So znižovaním frekvencie pocitu hladu sa priemerné skóre zvyšuje. V priemere krajín EÚ/OECD sa:
každý deň pri príchode do školy cíti unavených 16 %, resp. 17 % (SR 22 %) žiakov;
takmer každý deň EÚ/OECD 19 %, resp. 20 % (SR 21 %) žiakov a
nikdy 13 %, resp. 12 %, (SR 9 %) žiakov.
Najpočetnejšie zastúpenie, či už v priemere krajín EÚ/OECD, tak aj v SR, má skupina žiakov, ktorí prichádzajú na vyučovanie unavení len niekedy.
Limitujúce faktory vyučovania
chýbajúce základné vedomosti alebo zručnosti žiakov; žiaci trpia podvýživou alebo nedostatkom spánku; chýbajú; vyrušujú; nemajú záujem o vyučovanie; majú mentálne postihnutie, poruchy správania alebo duševné poruchy
Slovenská republika patrí medzi krajiny s jedným z najvyšších percentuálnych zastúpení žiakov, v kategórii veľmi málo obmedzené. Limitujúce faktory vyučovania boli skúmané na základe indexu vyjadrení učiteľov.
Zdroj a ďalšie informácie :
