Sme malá škola s jedným odborom a nemáme vlastnú jedáleň. Naši žiaci sa chodia stravovať do susednej jedálne na inej škole. Zatiaľ to máme vyriešené tak, že ak žiak nekončí po 6 vyučovacej hodine, tak máme zabezpečený dozor, ktorý chodí so žiakmi do vedľajšej školy  (vzdialená cca 0,4 km). Postupne nám ale pribúdajú žiaci, ktorí sa stravujú a aktuálne máme jeden deň taký počet, že už chodia dvaja vyučujúci. Ak by to išlo takto ďalej, tak troch už nebude možné dať, a preto by sme poprosili o informáciu, či by sme to mohli dať do informovaného súhlasu (ktorý podpisujú na začiatku školského roka rodičia a plnoletí žiaci) nejakú klauzulu, že žiaci budú chodiť na vlastnú zodpovednosť do jedálne (príp. zakomponovať do školského poriadku). Ešte by sme poprosili o informáciu, či je tiež možné zakomponovať do informovaného súhlasu alebo do školského poriadku, že v nejakom čase škola nemá dozor a žiaci vstupujú do školy na vlastné riziko. Ide o ranné, hodiny kedy máme v škole zabezpečený dozor pre 1. hodinou, ale sú žiaci ktorí dochádzajú skoršími spojmi a chceli by sme ich do školy vpustiť skôr, ale bez dozoru. Oni sa do budovy dostanú, pretože majú čip od dverí, aj pán školník je na vrátnici, len nie je pedagóg na dozore.

Od vedomostí ku kompetenciám Školský rok 2026/27 sa do histórie slovenského školstva zapíše ako rok školskej reformy, ktorá si kladie za cieľ zásadne zmeniť procesuálnu stánku edukácie. Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker zdôraznil, že reforma sa v tomto a v ďalších rokoch musí zmeniť tak, aby žiaci „vedeli, rozumeli a používali“, čo sa učia. Uvedené tri slová rámcujú začínajúcu sa reformu, označovanú aj ako kurikulárna reforma.

Východiská a metódy práce s textom Prvá časť článku predstavuje teoretické východiská aktivizujúcich metód vyučovania slovenského jazyka a literatúry. Sústreďuje sa na ich podstatu, prínosy a limity, na trojfázový model E – U – R a na metódy rozvíjajúce jazykovú kompetenciu a prácu s textom.

Poruchy príjmu potravy (ďalej len „PPP“) patria medzi závažné duševné ochorenia, ktoré ovplyvňujú vzťah človeka k jedlu, vlastnému telu a sebahodnoteniu. Najčastejšie sa objavujú v období dospievania, no môžu vzniknúť v akomkoľvek veku a týkajú sa dievčat aj chlapcov. Rozsah problému naznačujú aj údaje z národného projektu Dáta o duševnom zdraví. V rokoch 2021 až 2022 vykazovala najmenej dva symptómy porúch príjmu potravy približne tretina chlapcov. Medzi dievčatami boli tieto prejavy ešte častejšie, keď sa objavili u 39 % jedenásťročných dievčat a približne u polovice dievčat vo veku 13 a 15 rokov. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR poukazuje na to, že škola môže zohrávať významnú úlohu pri prevencii a včasnom zachytení problémov.

Prosíme o radu, aké zákony musíme citovať v Rozhodnutí o prijatí žiaka na strednú školu - Súkromné tanečné konzervatórium (8-ročné): ak prestupuje žiak zo základnej školy ak prestupuje žiak z inej strednej školy

Aplikácia zákona č. 191/2025 Z. z. v školskej praxi Odborný článok sa venuje aplikácii zákona č. 191/2025 Z. z., ktorý prináša ucelenú reformu odmeňovania a hodnotenia pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov v školskej praxi.

Obraciame sa na vás s prosbou o metodické usmernenie vo veci posúdenia platnosti absolvovaného vzdelávania vedúceho pedagogického zamestnanca. Riaditeľka školy absolvovala v roku 2017 funkčné inovačné vzdelávanie v rozsahu 60 hodín (podľa vtedy platnej legislatívy, t. j. zákona č. 317/2009 Z. z.). Vzhľadom na zmeny v právnych predpisoch (najmä zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a jeho neskoršie novely) by sme sa chceli opýtať: Je toto funkčné inovačné vzdelávanie z roku 2017 stále platné pre výkon funkcie riaditeľky školy v súčasnosti? Aká je doba platnosti tohto konkrétneho vzdelávania podľa prechodných ustanovení zákona č. 138/2019 Z. z.? Je riaditeľka povinná absolvovať ďalšie (nové) funkčné vzdelávanie, prípadne program profesijného rozvoja na splnenie kvalifikačných predpokladov pre výkon funkcie riaditeľa, a ak áno, v akom termíne?

Formovanie charakteru žiaka v každodennom živote školy V článku sa venujeme významu hodnotovej výchovy a formovania charakteru žiakov v každodennom živote školy. Poukazujeme na úlohu školského prostredia, učiteľa a medziľudských vzťahov pri rozvíjaní zodpovednosti, rešpektu a morálnych postojov žiakov. Vychádzame z poznatkov pedagogiky, psychológie a teórie sociálneho učenia. Zdôrazňujeme, že hodnoty nemožno sprostredkovať iba deklaratívnym vyučovaním, ale formujú sa predovšetkým prostredníctvom každodennej skúsenosti a kultúry školy.

Národná rada SR schválila viacero legislatívnych opatrení zameraných na podporu rodín s deťmi, posilnenie zodpovednosti pri plnení povinnej školskej dochádzky a reformu financovania sociálnych služieb.

Krízové udalosti môžu u detí, žiakov aj dospelých vyvolať silné emócie, ktoré sa často naplno prejavia až po odznení bezprostredného nebezpečenstva. Strach, úzkosť, zmätenosť či hnev sú prirodzenými reakciami na náročnú situáciu, preto je dôležité poskytnúť deťom a mladým ľuďom čo najskôr psychosociálnu prvú pomoc.

Poruchy príjmu potravy sa objavujú aj u detí a mladých ľudí, preto školy zohrávajú dôležitú úlohu pri ich prevencii a včasnom zachytení. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pripravilo pre pedagogických a odborných zamestnancov súbor metodických materiálov, praktických príručiek a odporúčaných postupov.

Hľadáte aktivity, ktoré oživia vyučovanie, podporia spoluprácu žiakov alebo spestria školské podujatia?