HISTÓRIA - Medzinárodný deň študentstva (1.)

Formy odporu a bojkot električkovej dopravy

Dianie po marci 1939 sa neupokojovalo, skôr naopak. Široké zložky obyvateľstva rozličnými spôsobmi prejavovali nesúhlas s novovzniknutou situáciou. Formy odporu sa rôznili. Najradikálnejším spôsobom vymedzenia sa bola činnosť v odbojovom hnutí, väčšina obyvateľstva sa však zmohla na mäkšie formy odporu, napr. spievanie národných piesní, prerušovanie nemčiny kýchaním či kašlaním počas vysielania nemeckých týždenníkov.

Verejnosť mala silu aj na väčšie akcie viažuce sa spravidla k významným osobám či dátumom v českých dejinách. V máji 1939 sa ako protest proti nacistom využil prevoz telesných pozostatkov básnika Karla Hyňka Máchu na cintorín v Pražskom Vyšehrade. Na prvé výročie podpísania Mníchovskej dohody vyjadrilo svoj odpor bojkotom električkovej dopravy pražské obyvateľstvo. Električky premávali v ten deň bez pasažierov. Nový význam získal 28. október, výročie vzniku Československa. Do ulíc vyšli protestovať najmä českí študenti.

Ján Opletal, Václav Sedláček a zatvorenie českých vysokých škôl

Nemecké policajné jednotky a zložky SS sa demonštrácie pokúšali potlačiť. Pri zákroku bol postrelený študent lekárskej fakulty Karlovej univerzity Jan Opletal a robotník Václav Sedláček. Sedláček bol na mieste mŕtvy, Opletal na následky zranení zomrel 11. novembra. Nepokoje sa zopakovali 15. novembra. Pri smútočnom obrade na počesť pohrebu Jana Opletala opätovne prišlo k n