Komunikácia ako nástroj prevencie konfliktov na 1. stupni základnej školy (výskum)

Našim zámerom bolo zistiť a pochopiť, ako učitelia 1. stupňa základnej školy vnímajú a interpretujú konfliktnú komunikáciu a konflikty medzi žiakmi. Skúmanou cieľovou skupinou boli žiaci mladšieho školského veku, ale aj učitelia 1. stupňa základnej školy. Vzhľadom na túto skutočnosť sme ciele výskumu stratifikovali do dvoch kategórií. Cieľom vo vzťahu:

• k pedagógom bolo zistiť, ako učitelia vnímajú a hodnotia správanie žiakov v konfliktných situáciách; zistiť, akú formu podpory potrebujú učitelia z hľadiska výchovných zámerov v oblasti prevencie; odporučiť opatrenia pre učiteľov na predchádzanie konfliktov v triede a zlepšenie komunikácie medzi žiakmi v triede; zistiť frekvenciu riešenia konfliktných situácií medzi žiakmi učiteľmi;
• k žiakom bolo zistiť, ktoré činitele prispievajú k vzniku konfliktov medzi žiakmi; vymedziť kľúčové komunikačné zručnosti potrebné na redukciu napätia v triede medzi žiakmi; zistiť, čo je hlavnou príčinou napätia medzi žiakmi vo vekovej kategórii žiakov mladšieho školského veku; identifikovať kľúčové potreby a záujmy žiakov, ktoré sú dôležité z hľadiska voľby stratégie usmernenia pri riešení konfliktov učiteľom.

Hlavnou výskumnou metódou bol kvalitatívno-exploračný výskum realizovaný dotazníkovou metódou. Výskum nám pomohol hlbšie porozumieť skúmanému javu. Ide o vnímanie konfliktov medzi žiakmi ich učiteľmi (kvalitatívny aspekt výskumu). Skúmanie nám tiež pomohlo sústrediť sa adresnejšie na potreby a záujmy cieľovej skupiny žiakov mladšieho školského veku. To predstavuje základ pre vytvorenie preventívneho programu zameraného na nenásilnú komunikáciu s prvkami mediácie pre túto vekovú skupinu žiakov (exploračná časť výskumu).

Pozorovanie doplnené o moderovanú diskusiu vo fokusových skupinách s pedagogickými zamestnancami 1. stupňa základných škôl bolo realizované počas aktualizačných a inovačných vzdelávaní pedagógov v školách dištančnou aj prezenčnom formou. Našim zámerom bolo pochopiť vzorce správania sa pedagógov v konfliktných situáciách medzi žiakmi v triede a získať podrobnejšie informácie o názoroch, postojoch a skúsenostiach pedagógov z praxe.

Hlavnou metódou kvalitatívno-exploračného výskumu bola dotazníková metóda. Dotazník bol anonymný a skladal sa z podnetových otázok i odpoveďovej časti. Podnetová časť mala formu opytovacej vety. Otázky boli formulované jasne a konkrétne tak, aby odpovede respondentov boli čo najúprimnejšie. Odpovede boli realizované prostredníctvom elektronickej formy dotazníka. Našou snahou bolo predísť účelovej odpovedi respondenta v zmysle žiadanej odpovede. Odpovede mali podobu výberu z preddefinovaných možností v kombinácii s otvorenou možnosťou odpovede. Odpovede nezasahujú do GDPR a dôsledne uplatňujú princíp anonymity. Osobné údaje sme nezhromažďovali.

Zbieranie údajov sa uskutočnilo v období od júna do novembra 2023. Výskumnú vzorku tvorilo 124 učiteľov základnej školy, pričom 102 odpovedí tvorili učitelia 1. stupňa základnej školy, ktorí boli pre náš výskum relevantní. Vybraná vzorka respondentov reprezentovala percentuálne zastúpenie ZŠ v jednotlivých krajoch, ich veľkostný typ aj typ zriaďovateľa. 22 odpovedí bolo nutné vyhodnotiť ako nerelevantných pre potreby výskumu, keďže v jednej zo škôl na otázky odpovedali aj učitelia 2. stupňa základnej školy. V odpovediach boli zastúpené všetky kraje.

1. Aké sú najčastejšie príčiny konfliktov medzi žiakmi?

V prvej otázke sme sa zamerali na najčastejšie príčiny konfliktov medzi žiakmi 1. stupňa z pohľadu triednych učiteľov. Identifikovali sme dve hlavné príčiny konfliktov medzi žiakmi. Prvou je PROVOKOVANIE, ktoré predstavuje 73 odpovedí (34,43 %). Druhou najčastejšou príčinou je snaha žiakov SKÚŠAŤ HRANICE spolužiakov a učiteľa (63 odpovedí, 29,72 %). POCIT NESPRAVODLIVOSTI bol spomenutý v 39 odpovediach (18,40 %) a SÚŤAŽENIE O POZORNOSŤ UČITEĽOV sa objavilo v 22 odpovediach (10,38 %). Menej často sa učitelia stretávajú s konfliktmi spojenými s PREDSUDKAMI týkajúcimi sa rozdielov v kultúre alebo so sociálnymi rozdielmi, ktoré boli zastúpené v 15 odpovediach (7,07 %).

Respondenti poskytli aj voľné odpovede, ktoré zahŕňajú: citovú nestabilitu; nestabilné rodinné prostredie a konflikty vyvolané pútaním pozornosti na seba. Niektorí uviedli, že žiaci majú problémy zvládať osobné problémy. Dvaja respondenti zaznamenali problémy v komunikácii, pričom jeden z nich spomenul situácie, kedy žiak niečo zhodí a neospravedlní sa, a druhý uviedol slabú komunikáciu medzi žiakmi, ako aj vzájomné súťaženie a predvádzanie sa žiakov. Učitelia sa stretávajú aj so vzájomným neporozumením medzi žiakmi a v jednom prípade bolrespondent presvedčený, že konflikty opakovane vyvoláva jeden žiak. 

V diskusii ponúkli tieto odpovede: žiak chce vyjadriť svoj názor; chce byť iný, zaujímavý; upútanie pozornosti; chce byť vodcom v triede; je hladný; forma predvádzania sa; niečo sa mu nepodarilo; cíti nespravodlivosť; má problémy v rodine; nie je schopný komunikovať; zažil ublíženie.

1. Provokovanie a skúšanie hraníc učiteľa a spolužiakov, ktoré sú vnímané triednymi učiteľmi ako najčastejšie príčiny konfliktov medzi žiakmi na 1. stupni základnej školy, by mali byť zohľadnené pri plánovaní preventívnych opatrení. Opatrenia môžu byť realizované formou nešpecifickej prevencie. Mali by smerovať k posilňovaniu vlastností ako vzájomný rešpekt a úcta. Vytvorenie jasných pravidiel a očakávaní triedneho učiteľa, ktoré vymedzí jasné hranice želaného a neželaného správania sa v triednom kolektíve, je dôležitou súčasťou tohto procesu.
2. Dôsledná všímavosť triednych učiteľov voči prejavom provokovania žiakov a ich včasné upozornenia nevhodnosť správania sa provokujúceho žiaka môže podporiť konštruktívne vzťahy v triede. Pozornosť by mala byť kolektívnym úsilím celej školskej komunity. Ak sa učiteľ aktívne zaujíma o žiakov, môže odhaliť ich potreby skôr 59 a vznikajúce napätia aj skôr efektívne riešiť. Tréningy učiteľov by mali byť zamerané na riešenie kon