Vyhľadávanie v Školskej mediácii
Mediácia
Konflikt v školskom prostredí
Kategória: Mediácia Autor/i: Mgr. Erika Tornyaiova, MBA
Existuje množstvo rôznych definícií konfliktu. „Konflikt nastáva vtedy, keď si jedna alebo viaceré strany uvedomia nárok na tú istú vec, alebo si uvedomia, že majú iný názor na situáciu, o ktorej diskutujú, alebo sú do nej vtiahnutí“ (Bednařík, 2001). Slovo konflikt pochádza z latinského slova „conflictus“, teda zrážka, hádka, rozkol, nezhoda. Všeobecne možno povedať, že ide o zápas minimálne dvoch strán, ktorého podstatou je vnímanie nezlučiteľných cieľov. V konflikte teda možno povedať, že dochádza k stretu protichodných potrieb, predstáv, záujmov a postojov strán.
Slovo konflikt v ľuďoch vyvoláva predovšetkým negatívne pocity. Konflikt má však aj svoju pozitívnu stránku. Môže človeka v dobrom posunúť dopredu. Posilniť jeho rast, prinútiť ho vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, zamyslieť sa nad sebou, nad svojimi prioritami, postojmi, cieľmi. Je na každom jednotlivcovi, či ku konfliktu pristúpi negatívne, alebo pozitívne. Medzi pozitíva konfliktu, ak je riešený správne, patrí: konflikt uvoľňuje tvorivý potenciál človeka, núti nás hľadať nové riešenie, zamyslieť sa nad vzniknutou situáciou, príčinami jej vzniku, pri riešení konfliktov sa dosahujú zmeny (postojov, správaní, konaní každej strany), vyčisťuje a uvoľňuje sa atmosféra, navodzuje sa stav „nového začiatku“.
Väčšina konfliktov medzi žiakmi vzniká spontánne, má impulzívny charakter a je sprevádzaná výraznými emóciami.
Mnohé konflikty vznikajú preto, že žiaci si neosvojili zručnosť riešenia konfliktov a pri rozhodovaniach sa spoliehajú na dospelé autority. Známky v žiackej knižke, na EduPage, poznámky, neustále očakávania dospelých (učiteľov, rodičov) smerom k dieťaťu spôsobujú závislosť dieťaťa na tom, či niečo zvládlo alebo nie a do akej miery. Rôzne formy príkazov, zákazov, trestov ich nevedú k prevzatiu zodpovednosti za svoje správanie. Takáto forma pasívneho rozhodovania znamená prijímanie akýchkoľvek informácií bez toho, aby sa deti naučili samostatne sa rozhodovať a niesť zodpovednosť za svoje správanie.
V konfliktoch a nepríjemných situáciách často reagujeme rôznymi spôsobmi, ktoré sa môžu zoskupiť do dvoch hlavných kategórií: útek a útok. Tieto reakcie sú prirodzené a môžu byť podmienené osobnými skúsenosťami, emocionálnym stavom a schopnosťou zvládať stres. Tabuľka (Bednařík, 2001) ilustruje rôzne formy týchto reakcií. Reakcie typu útek zahŕňajú stratégie, kde sa snažíme konfliktu vyhnúť alebo minimalizovať jeho význam. Tie môžu zahŕňať predstieranie, že všetko je v poriadku, plač, ticho, smiech, sťažovanie sa alebo ustupovanie. Reakcie typu útok zahŕňajú priame konfrontácie a pokusy o dominanciu, ako je útok na slabé miesta protivníka, vyhrážanie sa, krik, verejné nadávanie, branie konfliktu vážne, zvyšovanie intenzity sporu bez ohľadu na ústupky druhej strany. Tabuľka poskytuje prehľad typických reakcií ľudí v konfliktných situáciách.
Tab.: Postoj ku konfliktom (spracované a modifikované podľa Bednařík, 2001)
| Útek | Útok |
| Predstierame, že všetko je v poriadku, že nič sa nedeje, odídeme. | Udrieme druhého, ublížime mu tam, kde má slabé miesta. |
| Plačeme, mlčíme, máme pocit viny. | Vyhrážame sa mu, vydierame ho. |
| Smejeme sa, akoby sa nič nestalo. | Kričíme, akoby sa nám svet zrútil. |
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
