Kľúčové vlastnosti a zručnosti mediátora v školskom prostredí

Čo robí mediátora v školskom prostredí vítaným? 

Odborná spôsobilosť a ďalšie vzdelávanie v témach, ktoré sú predmetom nášho záujmu, patria bezpochyby k dôležitým podmienkam zvyšovania kvalifikácie mediátora. Spätná väzba z prostredia škôl nám však ponúka pohľad na kvality mediátora, ktoré sú v školskom prostredí vítané. Zhrnuli sme ich do 4P:

• POKOJ - pocit bezpečia, že existuje niekto, kto problémy vníma s nadhľadom, je nestranný a nehodnotiaci.
• PRIRODZENOSŤ - autentickosť prejavu, byť sám sebou, byť si vedomý silných stránok aj obmedzení.
• POKORA - udržanie si hraníc vlastnej dôležitosti, prijímanie a tolerancia rôznorodosti, rešpekt k názorom iných.
• PRUŽNOSŤ - citlivé reagovanie na zmenu špecifických podmienok, ktoré sú charakteristické pre každú školu, školské zariadenie.

Mediátor prispôsobuje zručnosti, ktoré používa:

• CIEĽOVEJ SKUPINE - pedagogickí/odborní zamestnanci, riaditelia škôl, žiaci, rodičia, resp. zákonní zástupcovia žiakov,
• VEKU - žiaci mladšieho školského veku, staršieho školského veku, dospievajúci, dospelí,
• SITUÁCII - napr. práca s dynamikou skupiny žiakov v triede na zmierňovaní napätia, ozdravovaní vzťahov, komunikácia s vedením školy s cieľom reflexie konfliktov v tíme, vzdelávanie zamestnancov s cieľom otvárania tém, ktoré rokmi vypestovali obranné mechanizmy v tíme, tréning rovesníckych mediátorov s cieľom podpory ich mediačných zručností a pod.

Ktoré zručnosti sú pre mediátora dôležité?

Skúmanie zručností mediátora by malo prejsť otázkami: 

1. ČO VIDÍM? Opísať situáciu, pomenovať to, čo skutočne vidím, nevytvárať si domnienky. Doplňujúce otázky: Aké osoby vidím? Aké predmety, veci vidím? Čo sa deje?
2. ČO POČUJEM? Pomenovať to, čo počujem. Využiť techníku 4 uší - Aký je obsah? Aký je vzťah medzi aktérmi konfliktu? Aké majú pocity? K čomu vyzývajú? 
3. ČO SI O TOM MYSLÍM? Je správanie sa ľudí v poriadku? Je to konflikt? Nie je to konflikt? Prežívajú napätie? Bavia sa?
4. AKÝ JE MÔJ POSTOJ? Ak je to konflikt, viem byť nestranný/á? Viem pomôcť? Ak nie, je iný mediátor, ktorý to zvládne?
5. ČO CÍTIA ONI? ČO CÍTIM JA? Ako sa cítia obaja? Ako sa cítim ja? Aké sú ich záujmy a potreby?
6. AKO O TOM MÔŽEM, resp. VIEM HOVORIŤ? Komunikujem o tom s nimi, pomáham zvládať napätie rozhovorom, riešim konflikt, požiadam o pomoc iného mediátora, pedagóga.

Pomôcka pre tímy rovesníckych mediátorov:

Medzi kľúčové zručnosti mediátora/lektora rovesníckej mediácie v školskom prostredí teda patrí:

1. Pozorovanie (všímavosť) - vidieť situáciu objektívne, opísať to, čo sa deje, bez vytvárania domnienok a predpokladov.
2. Aktívne počúvanie - počúvať, čo sa deje, pomenovať to, čo počujem.
3. Kritické myslenie - zhodnotiť situáciu, určiť, či ide o konflikt a ak áno, aký je jeho charakter a aké sú záujmy a potreby zúčastnených strán.
4. Nestrannosť - byť nestranným a objektívnym v prípade, že sa rozhodnem zasiahnuť do konfliktu.
5. Empatia - mať porozumenie pre pocity a potreby zúčastnených strán, ako aj vlastné emócie.
6. Komunikácia - vedieť komunikovať s účastníkmi konfliktu, pomáhať im zvládať napätie.

Na tréningové aktivity sa dobre pripravme. Čas venovaný príprave sa nám dvojnásobne vráti. 

UPOZORNENIE: Napriek tomu, že školské prostredie môže byť pre mediátora veľmi podnetným, súčinnosť s profesionálmi v oblasti didaktiky (pedagógmi, odbornými zamestnancami) môže narážať na skúmanie didaktických, resp. lektorských kvalít mediátora (ak mediátor nie je súčasne pedagógom, resp. odborným zamestnancom).

Hra na mediátora a reálne používanie mediačných zručností v rovesníckej mediácii

Významná časť detského učenia sa prebieha v procese hry, kedy deti napodobňujú vzory. Z tohto uhla pohľadu treba v školskej praxi rozlišovať hranie sa na niečo, ktoré spočíva v napodobňovaní úloh dospelých, napr. na lekára, učiteľa, mediátora a učenie sa zručnostiam, ktoré podlieha systému určitých pravidiel. Tie musí rovesnícky mediátor pochopiť, správne interiorizovať a interpretovať v komunite, ktorá je pre neho v danom veku určujúca. K tomu potrebuje ČAS, ASOCIAČNÉ VÄZBY a SKÚSENOSŤ.

Sociálnu rolu rovesníckeho mediátora teda možno vnímať v dvoch rovinách:

1. HRA NA MEDIÁTORA, ktorá pomáha uvedomiť si význam tejto profesie podobne, ako je naplnený pre dieťa význam hry na lekára, učiteľa, rodiča. Tieto hry sú obľúbené skôr u mladšej vekovej kategórie žiakov,
2. spontánne POUŽÍVANIE FACILITAČNÝCH, VYJEDNÁVACÍCH a MEDIAČNÝCH ZRUČNOSTÍ, ktoré  pomáhajú blížiaci sa konflikt vnímať, pochopiť ho, spracovať a vhodne naň reagovať - autentická reakcia na konflikt - práca s dynamikou skupiny v triede.

Role rovesníckych mediátorov majú meniacu sa pozíciu v čase a každá z nich má svoje opodstatnenie. To, čo je vhodné pre mladších rovesníckych mediátorov, nemusí byť nevyhnutne prijaté aj staršími rovesníckymi mediátormi. Zmeny prichádzajú postupne a stávajú sa prirodzenými. Starší rovesnícki mediátori spravidla fungujú ako vzor, preberajú na seba spontánne a intuitívne aj rolu mentorov.

V tréningovej praxi rovesníckej mediácie reflektujeme najmä:

• ZÁKLADNÉ SOCIÁLNE ZRUČNOSTI („moje sociálne zručnosti”- JA) - najmä v skupine mladších žiakov - predstaviť sa, poďakovať, pýtať sa, rešpektovať pravidlá a pod.
• POKROČILÉ SOCIÁLNE ZRUČNOSTI („moje sociálne zručnosti” - JA) - argumentovať, vyjednávať, vyjadriť emóciu, vysvetľovať názory, zaujať stanovisko a pod.
• MEDIAČNÉ ZRUČNOSTI (JA „viem byť neutrálnou osobou - mediátorom" vo vzťahu k ONI „ich sociálne zručnosti″) - sociálne zručnosti súvisiace s usmerňovaním konfliktu, resp. problémovej situácie, schopnosť počúvať a porozumieť sporným stranám, nájsť spoločné riešenie, podporovať spoluprácu a komunikáciu medzi konfliktnými stranami, dohodnúť sa – mediačné, ale aj facilitačné a vyjednávacie.

UPOZORNENIE: Mediáciu ako odbornú metódu, pri ktorej rovesnícky mediátor rieši konflikt dvoch sporných strán v reálnej praxi bez účasti dospelej osoby, neodporúčame preferovať. Žiak aj po tréningových aktivitách nedisponuje zručnosťami profesionálneho mediátora ani pedagóga či odborného zamestnanca, ktorý dokáže kvalifikovane zhodnotiť vážnosť situácie a zvoliť vhodnú stratégiu riešenia konfliktu. Viac k téme: Roviny rovesníckej mediácie v prostredí školy. Význam rovesníckej mediácie je napĺňaný najmä v rovine prevencie, ktorá spočíva v pomoci usmerňovať dynamiku skupiny v triede.

Máme príležitosť prinášať mediáciu do škôl, využime ju správne a kompetentne.