Direktor - aplikácia pre riaditeľov škôl

Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Rozšírené vyhľadávanie

Riadenie školy

DUŠEVNÉ ZDRAVIE - Haló-efekt ako clona nonflexibility

Publikované: Autor/i: PhDr. Tatiana Soroková, PhD.

Vedúci pedagogickí zamestnanci, vedúci odborní zamestnanci, ale aj učitelia rôznych typov škôl, v kolektívoch i triedach so žiakmi s rôznym vzťahom k učeniu, s rôznymi osobnostnými danosťami či z rozličného rodinného prostredia, sú vždy vystavení rozmeru komparácie a následne hodnotenia. Hodnotenie ako také, si vyžaduje odborný pedagogický a psychologický potenciál, ktorý v sebe snúbi aj isté úskalia v zmysle chýb a skresľujúcich hodnotení, ktoré môžu mať a následne upevňovať nesprávny postoj k hodnoteným.

Na dennej báze prichádzame do kontaktu s ľuďmi, ktorých vidíme prvý raz. Nevyhneme sa tomu, aby sme si vedome i  nevedome začali utvárať obraz toho druhého a na základe  prvého dojmu. Následne na základe prvého pocitu a vnemu sa k danému človeku máme tendenciu aj takto správať. Druhých ľudí, ako aj celú realitu interakcie, nemusíme vždy vnímať objektívne.

Mnohé psychologické štúdie ukazujú, že na prvom dojme naozaj záleží. Mnohí ľudia, aj učitelia či riadiaci pracovníci si vytvorili niekedy nesprávny úsudok a následne ho len ťažko naprávali, menili. Za  tento jav môže fenomén halo efektu, ktorý má niekoľko podôb.

Pojem haló-efekt, resp. efekt svätožiary, pochádza z gréckeho kruh okolo niečoho odlišujúci sa farbou od okolia, alebo astronomicky veľký svetelný kruh okolo Slnka alebo Mesiaca. Tento úkaz akoby priamo korešponduje s akousi gloriolou, aurou, energiu, vyžarovaním určitej charizmy, espritu alebo naopak nevýraznosti, nedbanlivosti,  ktorými môže byť daný jedinec obdarený.

Naše vnímanie a posudzovanie je ovplyvnené sociálnymi faktormi, očakávaniami, skúsenosťou, sympatiami i antipatiami. Sociálna percepcia je poznačená percepčnými chybami, ktoré nepodávajú vždy spoľahlivý obraz o druhej osobe.

Haló-efekt predstavuje kognitívne skreslenie, má viacero obmien:

  • Ide o posudzovanie osobností na základe výraznejšej črty, vlastnosti, spôsobu správania, ktoré nás upútajú pri prvom stretnutí, resp. ktoré výrazne vystupujú do popredi
Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Diskusia - Počet príspevkov: 0

zobraziť diskusiu pridať príspevok

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Kategórie - Riadenie školy

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Priznanie kreditov a 3 ročná pedagogická prax N

Publikované:

Otázka: Možno priznať 60 kreditov za rozširujúce štúdium ukončené v roku 2012, ale 3-ročnú pedagogickú prax až v roku 2016? Od 1. 9. 2018 do základnej školy nastúpila učiteľka z inej školy, ktorá v roku 2007 ukončila učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov – enviromentalistika – biológia. Rozširujúce štúdium má ukončené štátnou skúškou s údajmi: Ukončené v akademickom roku 2011/12 (22. 10. 2012) v odbore Učiteľstvo akademických predmetov, v študijnom programe: Učiteľstvo nemeckého jazyka a literatútúry. Vzdelávanie sa začalo 2. 9. 2010. Splnenie podmienky 3-ročnej pedagogickej praxe bolo až v marci 2016, takže nárok podľa mňa vzniká až v tomto termíne (marec 2016). Od 1. 9. 2015 sa priznanie kreditov za rozširujúce štúdium zrušilo. Myslím si, že nárok na kredity nemá, aj keď vzdelanie ukončila ešte pred 1. 9. 2015. Myslím, že musia byť do tohto termínu splnené obidve podmienky, inak nárok nie je. Uvažujem správne?