Ako pripraviť dieťa na vstup do školy

Kladie otázky:

• Aká bude nová pani učiteľka?
• Akí budú spolužiaci?
• S kým budem sedieť v školskej lavici?
• Čo ak na niečo nebudem vedieť odpovedať?
• Dovolia mi niekedy hrať sa?
• Čo ak ma škola nebude baviť?
• Čo ak sa mi niekedy nebude chcieť do školy ísť?
• Čo ak mi nikto nebude rozumieť?
• Čo ak si nenájdem kamarátov?

Byť v úlohe žiaka je pre dieťa novou skúsenosťou a stotožnenie sa s touto úlohou závisí aj od prístupu nás, dospelých. Významnú úlohu pritom  zohráva vplyv prostredia, aj štýl výchovy v rodine. Adaptácia na nové prostredie môže byť sťažená, ak dôležití dospelí (rodičia, učitelia) nesprávnym spôsobom zasiahnu do jej prirodzeného vývoja svojimi radami, vyslovenými pochybnosťami a odporúčaniami:

• Neboj, v škole si nájdeš nových kamarátov. Bude tam nová pani učiteľka.
• Prvý moment je najdôležitejší. Treba sa vždy hlásiť.
• Nesmieš skákať pani učiteľke do reči.
• Musíš byť pozorný k spolužiakom a hlavne sa nenechaj odstrčiť.
• Sadni si do prvej lavice. Dúfam, že nebudeš sedieť s Peťkom. Sedíš? A prečo si nepovedal, že s ním nechceš sedieť?
• Vieš povedať básničku? Zopakuj mi ju. Pani učiteľka ju isto bude chcieť počuť.
• Ak budeš dobrý, keď prídeš zo školy, dostaneš sladkosť, môžeš na počítač.
• Už ti skončili pokojné dni doma, v škôlke. V škole už nebudeš môcť takto vyvádzať. .
• Túto pani učiteľku poznám, nič nenaučí.
• Pani učiteľka učila ešte mňa, je výborná. Budeš s ňou spokojný.
• A prines mi jednotku zo školy. 

Rodič niekedy nevedomky zasahuje do prirodzeného vývoja prípravy a adaptácie dieťaťa na školské prostredie a negatívne tak ovplyvňuje sebavedomie dieťaťa aj jeho očakávania. Dieťa sprostredkovane získava obraz o prvom dni prostredníctvom zdieľaných pocitov vyslovených rodičmi. Okolie mu dlhodobo signalizuje, že v jeho živote sa niečo zásadne zmení.

Dobre mienené rady sa razom menia na strach, úzkosť dieťaťa a jeho presvedčenie, že tieto požiadavky predsa nemôže všetky zvládnuť. Cíti potrebu ochrany, bezpečia zo strany rodiča a niekedy sa prejavy budúceho školáka vymykajú zo štandardného správania predškoláka.

Snaží sa pôsobiť ako malé dieťa, ktoré je nutné chrániť. Je plačlivejšie, potrebuje sa viac túliť, niekedy prejavuje vzdorovitosť v snahe upútať pozornosť na vlastné potreby. Nedôvera voči školskému prostrediu rastie, ak niektoré zo spomínaných vyjadrení skutočne našlo odozvu v školskom prostredí.  

Z hľadiska motivácie je pre dospelých najdôležitejším krokom v príprave na vstup dieťaťa do školy stať sa dobrým pozorovateľom zmien v správaní dieťaťa.

Je vhodné čo najmenej ovplyvňovať očakávania detí súvisiace so vstupom do školy cestou zdieľania vlastných skúseností.  Doprajme deťom čas na vlastné očakávania, poskytnime im priestor zvládnuť sociálne kompetencie potrebné do života v školskom prostredí. Prvé skúsenosti so školským prostredím ovplyvnia ich postoj k štúdiu. Počkajme si na spontánne vyslovené otázky detí. Neponúkajme deťom odpovede skôr, ako si ich vypýtajú. Buďme pripravení reagovať vtedy, keď sú na odpovede pripravené. Skúmajme ich pocity prostredníctvom ich vlastných predstáv.

Zmeňme štýl otázok, vyslovme ich, ale nehodnoťme odpovede z hľadiska našej skúsenosti.

• Čo si myslíš, ako bude prebiehať vyučovanie v škole?
• Akých spolužiakov  by si si prial?
• Čo očakávaš od školy?
• Aká je Tvoja predstava o pani učiteľke?
• Napĺňa sa Tvoja predstava o pani učiteľke?

Podobnými otázkami budeme pripravení čeliť prekvapeniam.

• Ako sa napĺňajú  očakávania, ktoré si mal/mala?
• Akí sú spolužiaci?
• Čo zaujímavé si dnes zažil?

Ak chcú rodičia  vzbudiť záujem, potrebujú sa intenzívne zaujímať o dieťa z hľadiska jeho pocitov, názorov, očakávaní a prežívaných skúseností.

Vytvorme deťom návyk nespoliehať sa na našu skúsenosť.

Ich vlastná bude základom pre ich kritické myslenie. Dieťa potrebuje zažiť aj skúsenosť zvládnutia situácie bez aktívneho zásahu dospelej osoby. Buďme pripravení reagovať v situácii, kedy dieťa prežíva zmeny nálad, stratu motivácie po ochladení prvotného nadšenia, súťaživosť a súperenie v „boji“ o väčší vplyv v rovesníckej skupine. Posilňujme motiváciu detí správnym spôsobom. Hovorme o ich a overujme si ich očakávania.