Kľúčové prvky spolupráce učiteľa s rodičom

Komunikácia

Komunikácia medzi učiteľom a rodičom môže byť:

• Formálna – informovanie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch, známkach, správaní, úspechoch, neúspechoch, plánovaných a uskutočnených aktivitách školy a školskom programe:  „Vaša dcéra dosahuje dobré vzdelávacie výsledky. Na hodinách je aktívna. So správaním problémy nie sú.“
• Neformálne – základom je prihovárať sa k rodičovi ako k človeku, ktorého chceme poznať. Neformálna komunikácia prináša do vzťahu učiteľa a rodiča záujem, otvára priestor pre spoluprácu, vnáša do rozhovoru dôveru, ktorá je dôležitá pri akejkoľvek spätnej väzbe. Prirodzenosť prejavu pritom zohráva dôležitú úlohu, napr.: „Všimla som si, že vaša dcéra často spomína starých rodičov.“, „Ako sa vám darí?“, „Tešíte sa už na dovolenku?“, „Niekedy asi treba viac oddychovať.“

Priestor pre neformálnu komunikáciu ponúkajú aj neformálne stretnutia medzi učiteľom a rodičom. Môžu to byť besiedky, diskusie, školské brigády, spolupráca na spoločnom projekte, účasť na školskom plese, podpora programu školy z pozície rodiča ako odborníka na určitú tému, možnosť finančnej pomoci, odborná garancia zaujímavých programov.

Spoluzodpovednosť

Čitateľnosť aktivít školy nielen v rovine úspechov manifestujúcich pozitívne stránky školy, ale najmä v rovine opatrení a vízií, ktoré umožnia predchádzať negatívnym javom v školskom prostredí a poukázať na spôsob riešenia sporov a konfliktných situácií, sú pre formovanie dôvery a získanie rešpektu rodiča k učiteľovi veľmi dôležité. Všímajme si, ako o škole hovoria žiaci, ako sa k nej priznávajú, ako ju chránia, napr.: