Technika časového spomalenia deja

Schéma 1: Technika časového spomalenia deja

Zdroj: vlastné spracovanie 

Upozornenie: Je vhodné požiadať žiakov mladšieho školského veku, aby si vzali pero a papier a najprv svoje myšlienky písali na papier a až následne si učiteľ pýta slovnú reakciu na jeho otázku. Umožníme tak rozmýšľať aj submisívnejším žiakom v triede a zabránime tomu, aby spontánnosť temperamentnejších žiakov bola bariérou v uvažovaní menej komunikatívnych žiakov. Posilňujeme tak v triede názorovú pluralitu, vedieme žiakov k diskusii, k aktívnemu počúvaniu a k vzájomnému rešpektovaniu sa. V tomto kontexte sa žiakov pýtame na osoby, veci, dej, pocity, potreby a záujmy žiakov.

Príklad kladenia otázok s inštrukciou:

OSOBA: Kto vystupoval v ukážke? Aké osoby? Požiadame žiakov, aby to, čo si myslia, napísali. Pomenovanie osôb nechávame na žiakoch. Vnímanie spôsobu, akým opisujú to, čo videli, môže byť vhodným diagnostickým nástrojom a rozširuje slovnú zásobu detí. Žiakov vyvolávame vtedy, keď vidíme, že si väčšina z nich, v ideálnom prípade každý, niečo na papier napísal.

VEC: Aké veci, predmety ste si všimli? Žiakov vyzveme, aby použili podstatné meno, volíme aj interdisciplinárny prístup. Necháme priestor na vyjadrenie čo najväčšiemu počtu žiakov. Ak sa nám odpovede opakujú, môžeme sa na žiakov obrátiť s otázkou, či je ešte niečo, čo sme ešte nespomenuli.

DEJ: Čo v ukážke robili? Aký tam bol dej? Požiadame žiakov, aby použili sloveso a tvorili jednoduché vety. Môžeme ich povzbudiť príkladom, napr. čítali, písali, hovorili a pod. Žiaci sa rozrozprávajú. Môžeme im zopakovať otázku, ktorá sa kladie pri hľadaní slovies: Čo robili?

POCITY: Pocity môžeme rozdeliť podľa aktérov v ukážke a je vhodné sa pýtať aj na vlastné pocity z ukážky, ktoré smerujú k sebareflexii. Žiakov upozorníme, že v tomto prípade už nejde len o opis toho,