Kľúčové prvky spolupráce učiteľa s rodičom

Komunikácia triedneho učiteľa s rodičom a rodiča s triednym učiteľom tvorí základ pre kvalitu spolupráce. Vzťah medzi učiteľom a rodičom nepredstavuje pre dieťa dva odlišné svety, ktoré chce vnímať oddelene. Dieťa nemá túžbu podľa aktuálnej nálady rodiča, resp. učiteľa voliť „správne“ odpovede. Ak sme k takémuto spôsobu uvažovania dieťa svojim správaním priviedli, poslušnosť je len dočasným úspechom. 

Komunikácia

Komunikácia medzi učiteľom a rodičom môže byť:

• Formálna – informovanie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch, známkach, správaní, úspechoch, neúspechoch, plánovaných a uskutočnených aktivitách školy a školskom programe:  „Vaša dcéra dosahuje dobré vzdelávacie výsledky. Na hodinách je aktívna. So správaním problémy nie sú.“
• Neformálne – základom je prihovárať sa k rodičovi ako k človeku, ktorého chceme poznať. Neformálna komunikácia prináša do vzťahu učiteľa a rodiča záujem, otvára priestor pre spoluprácu, vnáša do rozhovoru dôveru, ktorá je dôležitá pri akejkoľvek spätnej väzbe. Prirodzenosť prejavu pritom zohráva dôležitú úlohu, napr.: „Všimla som si, že vaša dcéra často spomína starých rodičov.“, „Ako sa vám darí?“, „Tešíte sa už na dovolenku?“, „Niekedy asi treba viac oddychovať.“

Priestor pre neformálnu komunikáciu ponúkajú aj neformálne stretnutia medzi učiteľom a rodičom. Môžu to byť besiedky, diskusie, školské brigády, spolupráca na spoločnom projekte, účasť na školskom plese, podpora programu školy z pozície rodiča ako odborníka na určitú tému, možnosť finančnej pomoci, odborná garancia zaujímavých programov.

Spoluzodpovednosť

Čitateľnosť aktivít školy nielen v rovine úspechov manifestujúcich pozitívne stránky školy, ale najmä v rovine opatrení a vízií, ktoré umožnia predchádzať negatívnym javom v školskom prostredí a poukázať na spôsob riešenia sporov a konfliktných situácií, sú pre formovanie dôvery a získanie rešpektu rodiča k učiteľovi veľmi dôležité. Všímajme si, ako o škole hovoria žiaci, ako sa k nej priznávajú, ako ju chránia, napr.:

Všímajme si, ako o škole hovoria rodičia, ako sa hlásia k jej školskému programu, akým pochvalám dávajú prednosť, čo považujú za zbytočné, napr.

Škola nie je len priestorom pre výchovu a vzdelávanie detí, nie je len miestom, kde si deti plnia povinnú školskú dochádzku. Škola je tiež miestom, ktoré vytvára dieťaťu jeho druhý domov.

Otvorená škola signalizuje rodičom, že výchova a vzdelávanie nie sú izolované od hodnôt, ktoré si deti prinášajú z rodinného prostredia.

Rodič ani učiteľ sa v priebehu školskej dochádzky nevyhnú napätiam a konfrontáciám vo vzťahu. Niekedy je dôvodom zvyšujúci sa tlak na výkon dieťaťa v škole, rodiča v práci a niekedy je zvýšenú mieru stresu badať v situáciách, kedy si samotná rodina prechádza náročnejším obdobím.

 Odporúčanie

1. Informujme rodičov o víziách, ktoré obsahuje školský vzdelávací program.
2. Oboznámme rodičov s plánovanými zámermi školy na najbližšie obdobie, jej organizačnou štruktúrou a kompetenciami, ktoré z nej vyplývajú.
3. Informujme rodičov o časovej dotácii predmetov na jednotlivých vzdelávacích stupňoch.
4. Poskytujme dostatok informácií o využívaných metódach, formách vyučovania, technikách výučby.
5. Upozorňujme rodičov na akékoľvek zmeny, ktoré škola do procesu výchovy a vzdelávania prináša.
6. Ak je v triede dieťa so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, predídeme dezinformáciám tak, že budeme informovať rodičov o tom, aký bude mať vplyv začlenenie žiaka so špecifickými potrebami na výchovno-vzdelávací proces ostatných detí.

Snaha učiteľa vyrovnať sa s náročnou situáciou závisí od jeho emočnej pohody, racionálneho pochopenia kritiky, skúsenosti, veku, kompetencií, vzorcov správania, ktoré sa snaží uprednostňovať, vzťahu k partnerom v komunikácii a vnútornej rovnováhy, ktorú si dokáže určitý čas udržať. 

Otvorme v pedagogickej rade diskusiu k témam spolupráce s rodičmi.

Diskusia môže byť krátka, ale mala by ponúknuť učiteľom príležitosť vyjadriť sa k problémom, ktoré ich ťažia a ktoré môžu byť následne zdrojom frustrácií. Témy možno formulovať vo forme otázok tak, aby získané odpovede pomohli účinnejšie reagovať v rôznych nečakaných situáciách, napr.:

Rôznorodosť názorov svedčí o rozdielnosti pováh. Je prirodzené, že učiteľ sa v priebehu svojej praxe bude stretávať s rozdielnymi názormi. Je prirodzené, že každý nový školský rok mu prinesie nové tváre, životné príbehy, nové skúsenosti aj novú možnosť vyskúšať si vlastné kompetencie vo svete vzájomných odlišností. Spätná väzba pri formovaní názorov, myšlienok a dôvery pritom zohráva dôležitú úlohu. Umožňuje poznať spektrum názorov a orientovať sa v náladách triednej komunity, ktorú okrem žiakov tvorí aj vplyv rodiny.

Priateľskú atmosféru možno formovať prostredníctvom:

• pravidelných stretnutí učiteľov s rodičmi k témam, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania,
• besied, diskusií a seminárov s rodičmi – odborníkmi na rôzne témy, ktoré sú pre bežného rodiča z hľadiska jeho potrieb rodičovskej výchovy zaujímavé a ktoré umožnia zdieľať spoločné názory, prípadne dopĺňať, konfrontovať rôzne pohľady na vec,
• e-mailovej komunikácie a diskusných skupín rodičov žiakov triedy o aktuálnych témach rozoberaných v domácom prostredí a súvisiacich so školou.

Uzatváranie sa pred komunikáciou s rodičmi školu neuchráni od prípadných negatívnych pocitov rodičov a s nimi spojených negatívnych postrehov vyjadrených a zdieľaných medzi rodičmi a v širšom okolí. Skúsme sa na akýkoľvek názor pozrieť ako na jeden z mnohých a skúsme zhodnoteniu myšlienky dopriať čas. Zároveň skúsme každý návrh, ktorý prichádza zo strany rodičov, považovať za hypotézu, o ktorej budeme uvažovať.

Jasné vízie

Predstava o spolupráci nám poskytuje vízie. Jej reálne črty sa opierajú o hodnotový systém partnerov v komunikácii. Pri posilňovaní spolupráce medzi rodičom a učiteľom je dôležité sledovanie cieľa. Ak sadáme do vozidla, musíme poznať cieľ cesty. Je jedno, či je cesta krátka, alebo je dlhá. Cieľ je horizont, ku ktorému sa vraciame vždy, keď máme chuť vybočiť z cesty, keď zablúdime v kľukatej spleti ponúk a záujmov. V každom ohľade je nutné zadefinovať si ciel s ohľadom na potreby žiaka. Dôležitá je aj schopnosť predvídania správania a primeranej reakcie na aktuálne správanie. Schopnosť rešpektovať autentickosť prežívaného ako adekvátnej reakcie v reálnom čase pomáha predchádzať predstieraniu, ktoré v nás vytvára napätie a pomáha predchádzať pocitom frustrácie z nevypovedaného.

Dôležitým predpokladom spolupráce je tolerancia a rešpekt k rozdielnostiam.

Rodina je prvým spoločenským prostredím, v ktorom dieťa poznáva svet a preberá názory na život. Význam rovesníckej skupiny si rodičia uvedomujú najmä pri vstupe dieťaťa do školy. Chcú svoje ratolesti vnímať aj v inej úlohe ako v úlohe syna, či dcéry.

Starostlivo zisťujú:

• s kým je ich dieťa v triede, 
• ako sa vyvíjajú vzájomné vzťahy, 
• akú úlohu v rovesníckej komunite má ich dieťa,
• ako je ich dieťa inými deťmi prijímané, ako sa vie presadiť.

Sila rodičovského vzoru sa však naplno prejaví v čase odpútavania sa od rodičov a prijímania názorov rovesníckych skupín. Sme pre deti každodenným vzorom. Deti nás pozorujú. Zároveň sa mnohé veci učia spontánne. Neoznamujú nám, že vedia otvoriť dvere, dvíhať stoličku, natrieť si chleba, zapnúť počítač. Neinformujú nás, že si dokázali už odniesť tácku v jedálni. Nedajú nám vedieť, že práve v danom momente sme sa stali pre nich vzorom pre riešenie konfliktov. Nevieme, či v situácii v ktorej sme boli objektom ich pozorovania, sa práve s našim spôsobom konania identifikovali a prebrali ho do svojho života aktívne obohacujúc o nové prvky skúsenostného poznania. Škola pripravuje dieťa na budúcnosť, ktorá bude o čosi iná, ako tá, do ktorej pripravovali nás. Osvojené nové kompetencie bývajú odmenou na celý život.

Čo znamená pre rodiča byť partnerom školy?

• Vedieť, ako dieťa trávi čas v školskom prostredí.
• Poznať spôsob výučby v jednotlivých predmetoch a to, v akej miere tento štýl učenia dieťa posúva dopredu.
• Vnímať dynamiku triedy, témy, ktoré spolužiaci riešia a aký to má na ich dieťa vplyv.
• Vidieť príležitosť pomoci, či už vo forme poskytnutých pomôcok, kontaktov, rád z odborného sveta (svet rodičov ponúka rôzne povolania a príležitosti k ich spoznaniu).
• Byť ubezpečený, že dieťa sa cíti v prostredí školy, triedy a okolia v bezpečí.
• Mať istotu, že keď sa dieťa dostane do problémov, bude mu poskytnutá pomoc.
• Veriť, že v prostredí školy pri riešení konfliktov nebude za neho rozhodovať autorita učiteľa, ale práve autorita učiteľa mu umožní konflikt pochopiť, vnímať a riešiť samostatne v orchranných mantineloch trpezlivého učiteľa.
• Predpokladať, že v rámci podmienok školy a možnosti, ktorými disponuje trieda (zloženie, povahové vlastnosti, temperament, predpoklady učiť sa, cieľavedomosť), bude jeho dieťaťu poskytnutá adekvátne vzdelávanie.

 Zdroj a ďalšie informácie: Školská a rovesnícka mediácia