Mobbing a bossing v pedagogickom tíme

Dlhodobo diskutovanou témou v školstve je mobbing a bossing. Príčinou týchto útokov môže byť komplex menejcennosti, závisť, túžba po moci, strach zo straty vplyvu, nízka pracovná kultúra, konkurencia, osobnostná štruktúra, sociálny nepokoj v tíme, nízke sociálne kompetencie. Ide o manipulatívne a útočné správanie, ktorého cieľom je ponížiť človeka. Je príčinou rezignácie, frustrácie, stresu, ale aj straty sebavedomia tých učiteľov, ktorí sa stanú obeťou.

Mobbing je druh rafinovaného šikanovania na pracovisku. Základ slova nachádzame v angličtine, pričom „mob“ znamená hromadne napadnúť, dotierať. V anglicky hovoriacich krajinách sa pre označenie šikanovania na pracovisku používa pojem emotional abuse - emočné týranie, emočne zlé zaobchádzanie (wikipédia). Ide o opakovaný útok, ktorého podstatou je snaha ublížiť niekomu, ponížiť ho.

Mobbing často smeruje k zničeniu povesti konkrétnej osoby.

Vo všeobecnosti pri identifikovaní mobbingovej situácie platí Leynmannovo pravidlo, pri ktorom za mobbing môžeme považovať správanie, ktoré trvá minimálne jeden krát za týždeň a minimálne po dobu 6 mesiacov.

Prejavy v školskom prostredí:

• neposúvanie podstatných informácií: „Vôbec ma neinformovali, a pritom informácia bola pre mňa dôležitá.“
• privlastňovanie si cudzej práce: „Napísala som článok do mestských médií, ale podpísala sa pod to kolegyňa.“
• prerušovanie kolegu v rozhovore:„Keď som začala rozprávať, vždy ma v rozhovore prerušila.“
• opakovaná neoprávnená kritika:„Stále sú s niečim nespokojní. Vždy si nájdu zámienku, aby ma mohli kritizovať.“
• sociálna izolácia:„So mnou sa tu už nikto nerozpráva. Aj by možno chceli, ale boja sa, že ich uvidí kolegyňa, ktorá tu má dôležité slovo, a tak sa mi vyhýbajú.“
• útoky na povesť členov rodiny:„Ohovárajú mňa aj moju rodinu, stále počujem to, z akej rodiny pochádzam.“
• vyhrážanie sa:„Vravela mi, že ak nezmením svoj posudok na klímu v triede, že budem mať problém.“

Pavel Beňo (2002) hovorí o štyroch fázach mobbingu (modifikujeme pre potreby školskej praxe):

1. prvé konflikty, schválnosti, ohováranie, zadržiavanie informácií - nejde ešte o plánované správanie,
2. prechod k systematickému psychoteroru, činnosti sú plánované a vykonávané so zámerom poškodiť druhého,
3. v tejto fáze dochádza ku konkrétnemu napádaniu a útokom, obviňovanie, pracovnému preťažovaniu, mobbovaný je pred vedením označený za „čiernu ovcu“, čo vedie k ďalším krivdám a zároveň mobbing dostáva požehnanie od vedenia školy,
4. človek, ktorý prežíva mobbing je zlomený v celej štruktúre svojej osobnosti a obyčajne vykazuje tie znaky správania, ktoré mu boli spočiatku neoprávnene vytýkané.

Bossing – je špecifický tým, že sa ho dopúšťa nadriadená osoba. V prostredí, kde sa takéto správanie vyskytuje, prevláda kult vedúcej osobnosti, absentujú diskusie.

Obe formy šikanovania sa vyvíjajú postupne a majú devastujúce účinky na obete.

Príklad: Konflikt učiteľ – riaditeľ školy

Príklad: Konflikt riaditeľ školy ‒ zriaďovateľ

Prejavy:

• prideľovanie prác, ktoré nemajú zmysel,
• časté bezdôvodné hospitácie s cieľom vyvolať strach,
• pravidelne sa kontroluje dochádzka bez vážnejšieho dôvodu,
• arogantné správanie,  neodpovedanie na pozdrav,
• slovné urážky, ohováranie za chrbtom, intrigovanie,
• zdržiavanie sa v kabinete s cieľom konšpirovať,
• nedocenenie snahy, nevšímanie si aktivít, záujmu,
• nútenie na nadčasovú prácu,
• zosmiešňovanie pred kolegami,
• rozhodnutia sa robia za chrbtom,príp. sú zverejnené na nástenke,bez priamej komunikácie,
• okliešťujú sa kompetencie, odoberajú osobné ohodnotenia, chýbajú odmeny. 

Príčinou takéhoto správania býva: komplex menejcennosti agresora, závisť, túžba po moci, strach zo straty vplyvu, nízka pracovná kultúra, konkurencia, osobnostná štruktúra, sociálny nepokoj v tíme, nízke sociálne kompetencie.

Mobbing aj bossing sú trestným činom. Predchádzať šikanovaniu v akejkoľvek forme sa dá včasnou prevenciou. Rovnako dôležitá je klíma na pracovisku. Deklarovanie aj vo vnútorných poriadkoch školy, že mobbing a bossing sa netoleruje, je dobrým východiskom pre tlmenie snahy konať týmto spôsobom.

Riešenie napätých vzťahov mediáciou zo zákona

V prípade napätých vzťahov v pedagogickom tíme možno využiť mediáciu zo zákona č. 420/2004 Z. z.o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. V prípade, že sa klienti rozhodli pre riešenie svojho konfliktu v mediácii, mediátor pripraví v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii Dohodu o začatí mediácie. Ak je Dohoda o začatí mediácie podpísaná všetkými účastníkmi strán, mediátor je povinný urobiť zápis do knihy mediácie v zmysle § 14 ods. 4 zákona o mediácie. Podpísaním dohody a jej zápisom s podpismi účastníkov mediácie do knihy mediácie, sa formálne začína mediácia.

Kompletný zoznam mediátorov sa nachádza na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky  ̶  www.justice.gov.sk.

Mediácia je dobrovoľným procesom. K rozhodnutiu využiť túto odbornú metódu riešenia konfliktov nemožno nikoho donútiť. Je postavená na slobodnom rozhodnutí ktorejkoľvek zo sporných strán riešiť konflikt za pomoci tretej nestrannej a neutrálne osoby ‒ mediátora.

Mediácia je zároveň neverejná. Jej účastníkmi sú osoby v konflikte a mediátor, ktorého si vyberú, resp. osoby, na ktorých sa spoločne dohodnú. Mediácia prebieha za zatvorenými dverami a v tomto kontexte pomáha chrániť povesť sporných strán, resp. inštitúcií, ktoré v čase konfliktných situácií dokážu reagovať emotívne.

Prostredníctvom mediácie sa tvaruje zmenu postoja od konfrontácie ku konsenzu a k spolupráci. Mediáciou sa predchádza citovým zraneniam, podporuje sa sociálne zbližovanie. Prostredníctvom mediácie dochádza k zredukovaniu komunikačných bariér.

Výhodou mediácie je jej flexibilnosť. Oproti súdnemu konaniu v mediácii možno dosiahnuť dohodu pri ochote oboch strán oproti súdnemu konaniu rýchlejšie. Náklady na riešenie sporu mediáciou sú nižšie ako pri súdnom konaní.

Mediácia je zároveň dôverným procesom. Informácie a názory, ktoré sú súčasťou mediačného procesu, majú dôverný charakter, ak sa účastníci sporu nedohodnú inak. Mediácia je ústretová k obom sporným stranám zúčastneným na konfliktnej situácii.

Možnosť mediácie ako prioritnej alternatívy riešenia sporu môže byť uzatvorená v rôznych zmluvách aj prostredníctvom tzv. mediačnej doložky. Mediačná doložka hovorí, že v prípade konfliktu sa strany pokúsia riešiť spor mediačnou cestou. Je to samostatné ustanovenie zmluvy, ktorú môže využiť pred súdnym konaním inštitút mediácie. Obsah mediačnej doložky záleží výlučne na dohode strán.

Vzor mediačnej doložky

Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú v súvislosti s plnením podľa tejto zmluvy, budú riešiť predovšetkým vzájomným rokovaním a dohodou. V prípade, že sa nepodarí nájsť v danom spore vyhovujúce riešenie, zmluvné strany sa týmto zaväzujú, že budú vzájomný spor riešiť za pomoci mediátora registrovaného v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Osobu mediátora si strany vyberú po vzájomnej dohode. Dohoda o riešení sporu mediáciou zaväzuje i právnych nástupcov zmluvných strán.