Príčiny radikalizácie mládeže vo veku 14 až 17 rokov

Hlavné zistenia z kvalitatívneho výskumu december 2017 – január 2018 (výber)

IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže v spolupráci v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti realizovali kvalitatívny výskum zameraný na hlbšie porozumenie príčinám radikalizácie a súvisiacim potrebám mládeže. Z ich záverov vyberáme. 

U tínedžerov – radikálov boli identifikované viaceré prejavy extrémizmu.

Medzi organizovanými formami a extrémistickými prejavmi existuje súvislosť. Radikálov môže radikalizovať aj kontakt s verbálnou a fyzickou agresivitou., sólo radikáli môžu využívať nelegitímne prostriedky na dosiahnutie cieľov a tínedžeri s neutrálnym názorom sa môžu pridať na stranu s negatívnym, ale aj pozitívnym názorom.

Radikálni tínedžeri žijú naprieč regiónmi, mestami, dedinami, rôznymi rodinami, typmi škôl, líšia sa stupňom radikálnej aktivity, sú medzi nimi chlapci, dievčatá rôznej národnosti a prináležitosti.

Sú v rôznom veku, z väčšinovej aj z menšinovej spoločnosti, z rôzneho sociálneho zázemia, sú na ZŠ, SŠ, na gymnáziách, ľahšie sa identifikujú na SOŠ (otvorenejší názor). Môžu mať psychické, mentálne, sociálne, rodinné či iné problémy, ktoré neriešia, alebo sa pokúšajú riešiť bez väčších úspechov, problémy v škole (učenie, motivácia, vzťahy, nízka úroveň a kvalita školy). Chcú niekam patriť, blízke prostredie ich neprijíma, spôsobuje im traumu, je plné problémov, sú ľahko ovplyvniteľní, chcú sa odlíšiť. Imponuje im štruktúra zaužívaná vo vojsku, majú nenaplnenú túžbu po disciplíne, vizuálne sa môžu, ale aj nemusia odlišovať, radi diskutujú, ale môžu byť aj menej komunikatívni. Nemajú schopnosť primeranej sebakritickosti.

Radikalizmus je výsledkom viacerých činiteľov, určujúcim je špecifické rodinné zázemie.

Rodičia, príp. starší súrodenci sú sympatizantmi, členmi extrémistickej politickej strany. Rodiny môžu byť neúplné, rekonštruované. Sú frustrovaní zo spoločnosti, politického systému, nespravodlivosti, veľkých sociálnych rozdielov, nedôveryhodnosti politikov, ľudí, chaosu, neporiadku v spoločnosti, chudobného Slovenska, zo školy, ktorú navštevujú, aj zo seba, že nemôžu navštevovať inú (lepšiu) školu, sú frustrovaní.

Výrazný vplyv majú aj politické „karty“.

Rómovia sú nepriateľmi v nefungujúcom systéme, ktorý chcú zmeniť. Hnevá ich, že znepríjemňujú život „väčšine“ (dvojitý meter). Postoj k migrantom kopíruje negatívne nálady v spoločnosti, vyjadrenia politikov, extrémisti v politike hovoria pre nich zrozumiteľnou rečou, obhajujú ich aj s rodinami, ponúkajú podpornú sieť, osobnú ochranu, vzťahy, nasledujú ich, lebo chcú vyskúšať niečo nové.

Neradikálnych  a radikálnych tínedžerov extrémistickej pravice rozdeľujú riešenia, ktoré by jedni aj druhí volili na pálčivé sociálno-politické problémy na Slovensku.

Dnešní neradikálni tínedžeri a radikálni tínedžeri z krídla extrémistickej pravice majú aj spoločné naratívy.

Snívajú o pozitívnych a dobrých veciach, ale spoločnosť, v ktorej veci nefungujú, v nich vzbudzuje silnú frustráciu, neistotu, rezignáciu. Radikálni tínedžeri sa ocitajú na periférii väčšinovej spoločnosti, do ktorej nie je pre nich jednoduché sa zaradiť. Veľkú rolu môže zohrať reintegrácia prostredníctvom formálneho/neformálneho vzdelávania.

Frustráciu pociťujú aj vo vzťahu k životu v škole a po škole. Chceli by mať dobré vzťahy s (neradikálnymi) rovesníkmi, s učiteľmi, chceli by poznávať, diskutovať, pomáhať, ale aj niečo získať. Po vyučovaní im chýbajú možnosti ne/formálneho vyžitia, financie, čas, logistické riešenia na presuny, činorodé nastavenie. Majú tendenciu pre individuálne aktivity, poznanie a snahu o zisk. V neformálnom vzdelávaní sa osvedčili vzdelávacie aktivity založené na priamej skúsenosti, kultúrnom zážitku, interaktívnych stretnutiach, oral history.

V škole radikálnym tínedžerom veľmi chýba dobré, záživné vzdelávanie v peknom prostredí. Chcú diskusiu, zážitky, hravú formu, dôstojné prostredie, modernú infraštruktúru, vzdelávacie pomôcky.

Nechce sa im angažovať v prospech iných (u mladých radikálov s vyšším stupňom aktivity platí opak). Starším radikálom chýbajú debaty o problémoch Slovenska. Učitelia sa konfrontácii vyhýbajú (nevedia ako a kedy pracovať s radikálmi, ich názormi, nevedia zvládnuť ohnivé názorové konfrontácie, nie sú si istí, či nevštepia svoje názory, zvlášť, ak sympatizujú s radikálmi, necítia sa povolaní komentovať spoločensko-politické dianie, majú rôzne skúsenosti s rodičmi, keď sa učiteľ ocitol v konflikte s hodnotami/výchovou rodiny).

Učitelia a pracovníci s mládežou upozorňujú na dve oblasti závažných problémov, a to deficit kritického myslenia u tínedžerov – povrchné čítanie, nepreverovanie informácií, slepá dôvera k jednoduchým vysvetleniam a v rámci vyučovania nie je čas a ani podmienky na budovanie (osobného) vzťahu a dôvery so žiakom.

Zdroj:www.iuventa.sk (krátené)