Varovné signály napätých vzťahov na pracovisku

Kvalita vzťahov na pracovisku zohráva dôležitú úlohu pri prijímaní zmien, ktoré sú potrebné. Budeme opakovane zlyhávať na poli vzájomného porozumenia a rešpektu, ak forma našej argumentácie bude vyvolávať u iných pocit menejcennosti, arogancie, pochybnosti, a to bez ohľadu na dobu, v ktorej sa formovala naša osobnosť, v ktorej v žijeme a v ktorej pripravujeme na budúcnosť ďalšie generácie žiakov.

Rozumné pedagogické tímy vnímajú názorové rozdiely ako príležitosť pre hľadanie tej najsprávnejšej cesty za spoločným cieľom. Kladú si otázky:

• „Čo si o tomto návrhu myslíte? Existuje lepšie riešenie? Ak áno, povedzte mi o tom? Máte iný názor? Zaujímavé. Ako ste k nemu dospeli? Ponúkate lepšiu alternatívu? Vypočujete si aj môj názor? Čo je príčinou vášho pochybovania?“

Na veľa situácií neexistuje jednoznačná odpoveď. Niekedy si treba dopriať čas, niekde treba dať iniciatíve priestor, niekde treba vyvolať záujem a niekde úplne stačí, keď myšlienka bude vyslovená, aby sa k nej už s nadhľadom raz bolo možné vrátiť.

Rozdielne názory môžu predstavovať ponuku, ako sa pozrieť na rôzne javy a situácie očami druhých.

Pochybnosti oponentov, najmä v rovine pocitov, môžu byť signálom pre zlepšenie našej argumentácie, alebo jej prehodnotenie. Zároveň treba myslieť aj na to, že niekedy sa jednoducho môžeme aj názorovo nestretnúť. 

V pedagogických tímoch, kde stupňujúce napätie vo vzťahoch prerástlo únosnú mieru, roztrieštené pole názorov zúfalo hľadá prijateľný prienik, pochopenie. Učitelia si pre ľahšie zotrvanie v náročných pracovných podmienkach intuitívne volia obranné mechanizmy. Tie pomáhajú prekonávať frustráciu a eliminujú deštruktívne účinky nahromadených emócií. Na strane druhej môžu skutočné riešenie konfliktov aj prehĺbiť. Konfrontačný štýl diskusií sa môže stať problémom pri presadzovaní oprávnených záujmov učiteľov.

Učitelia sú pre žiakov vzorom kedykoľvek a v akejkoľvek situácii, v ktorej ich žiak pozoruje. Škola by mala byť miestom, kde je žiakovi dovolené robiť chyby v prostredí, ktoré je bezpečné, s ľuďmi, ktorí mu vedia byť oporou a v situácii, ktorá je pre potrebu ukotvenia správneho modelu riešenia konfliktov aspoň trochu komfortná (nácviková).

Formovanie procesu porozumenia sa týka zmeny:

• správania – potrebujeme si overiť, či to, čo si myslím ja, vidí partner v komunikácii rovnako,
• pocitov – potrebujeme čas na spracovanie podnetov aj v emocionálnej rovine,
• potrieb a želaní – mojich, tvojich – pokúsme sa ich sformulovať,
• zdôvodnení – prečo je to, čo chceme urobiť, povedať,...pre nás dôležité.

Fázy vývoja konfliktu

Nezhody a nesúlad prichádzajú vtedy, keď vzniknuté odlišnosti cítime ako neistotu, ktorú sa snažíme potlačiť. Emócie máme pod kontrolou. Je dôležité si uvedomiť, čo nám prekáža na správaní druhého človeka, aké sú naše potreby, či je pre nás vyriešenie sporu rozhodujúce. V komunikácii potrebujeme aktívne počúvať, prejaviť porozumenie vždy, keď je to možné, vyhýbať sa impulzívnym reakciám, vyjadreniam pod tlakom.

Pri polarizácii názorov sú obe strany dlhodobo nespokojné, nedokážu spolupracovať, hľadajú argumenty, ktoré by podporili ich stanovisko aj u osôb, ktoré by na konflikte nemuseli byť zainteresované. Emócie ovplyvňujú myslenie, stúpa hnev, témy sa rozširujú o krivdy z minulosti. Sprievodnými javmi sú vyhrážky. Potrebujeme upokojiť emócie, nereagovať útočne, sťažnosti preformulovať na vecný problém, nevťahovať do konfliktu ďalšie osoby a nepridávať ďalšie témy sporu.

Vo fáze vzájomného odcudzenia sa vyhýbame stretnutiam, pociťujeme ich nezmyselnosť. Ak aj potrebu kontaktu rozumovo vieme odôvodniť, nedokážeme premôcť negatívne sprievodné pocity. Prevláda strach z vyhrotenia situácie. V tejto fáze môže pomôcť tretia strana, ktorá je vyššou autoritou a ktorá pri potrebnom nadhľade pomôže nájsť riešenia ukončenia konfliktu.

Pri útoku, deštrukcii sa prestávame kontrolovať. Používame neférovú komunikáciu, údery pod pás. V komunikácii je aktívne počúvanie je "vypnuté", môžu sa nekontrolovane otvárať ďalšie témy sporu. Racionálne argumenty strácajú význam. Pre ukončenie tejto fázy sporu je dôležité zastavenie vzájomného ubližovania a tlmenie negatívnych emócií na oboch stranách z väčšej miery treťou nestrannou osobou. 

Sklamanie a vyčerpanie je fázou únavy, konflikt je náročný na prežívanie, strácame zmysel vysvetľovania, túžime po pokoji. Sklamanie sa môže striedať s deštruktívnou fázou dlhé roky. Môže mať následky aj v podobe zdravotných problémov. Hádajúce sa osoby by mali dostali podporu a mal by im byť umožnený oddych. Následne treba vytvoriť podmienky, ktoré by bránili vráteniu sa do deštruktívnej fázy.

Škola je živým a dynamickým priestorom, kde nálady podliehajú zmenám. Tlak na výkon, prehlbovanie sociálnych rozdielov, zvýšená miera kastácie, vplyv reklamy, marketingových firiem, pocity izolácie, strachu, obáv, strata súkromia, zvýšená úzkostlivosť, prelínanie reálneho a virtuálneho sveta, sofistikovanejšie prejavy agresie, vynútená osamotenosť, strata motivácie prinášajú  so sebou aj širokú škálu rôznych emócií. Vedieť ich vyvážiť pozitívnymi stránkami života je pre udržanie vnútornej rovnováhy  nesmierne dôležité. Stretnutie s úsmevom, poďakovaním, pozdravom, pochopením, ocenením, humorom by zložité obdobie pomohlo preklenúť.

Vypočuť si kritiku, ktorá je konštruktívna, nám umožní byť o kúsok bližšie k pochopeniu postoja, ktorý sa u niekoho formuje v určitých súvislostiach, ktoré nám nemusia byť známe. Ak nám niekto dôveruje, nemá strach povedať: „Toto nezvládnem sám! Potrebujem pomoc!“ Zdržanlivý postoj voči novým aktivitám, myšlienkam, návrhom, nápadom,  defenzívnosť a podozrievavosť môžu byť výsledkom straty dôvery, ale aj prejavom nedostatku informácií.

Vstup učiteľov do pedagogických tímov a ich zotrvanie v ňom ovplyvňuje vzájomne korektná komunikácia. Odmenou býva prirodzený pocit lojality v prostredí, kde možno vysloviť názor, diskutovať na rôzne témy, polemizovať s predstavami a predkladať alternatívne návrhy. Tento pocit si nie je možné vynútiť, nie je možné sa ho dožadovať a nie je možné ho prikázať. Musí v nás dozrieť ako presvedčenie, že to celé má zmysel.

Literatúra:

• Bednařík, A. 2001. Riešenie konfliktov. Príručka pre pedagógov a  pracovníkov s  mládežou. Bratislava : PDCS, 2001. ISBN 80-968095-4-7
• Ondrušek, D. Labáth, V. Tordová, Z. 2005.  Konflikt, zmierovanie, zmierovacie rady. Bratislava : PDCS, 2005. ISBN 80-968934-9-1