Zásady poskytovania prvej pomoci

Medzi základné životné funkcie patrí vedomie, dýchanie a krvný obeh. Bez ich prítomnosti dochádza bez okamžitej prvej pomoci k úmrtiu postihnutého. S takýmito prípadmi sa môžeme stretnúť nielen pri úrazoch na pracovisku a v školách, ale aj pri stále rastúcich počtoch civilizačných ochorení (infarkt myokardu, NCMP a pod.) a ochoreniach spôsobených pracovnou činnosťou.

Pri poskytovaní prvej pomoci treba zachovať tento postup: 

1. Zistiť typ a rozsah poranení alebo ochorenia.
2. Prerušiť pôsobenie vyvolávajúcej príčiny.
3. Ak je to nutné, transportovať postihnutého z miesta, kde mu hrozí nebezpečenstvo.
4. Orientovať sa v zdravotnom stave a rozsahu poškodenia (posúdenie stavu bezprostredného ohrozenia života s nebezpečenstvom z omeškania a postihnutia bez bezprostredného ohrozenia života).
5. Vykonať opatrenia zachraňujúce život, poskytnúť ďalšiu prvú pomoc podľa stavu postihnutého a účinnými opatreniami zabrániť vzniku alebo rozvoju komplikácií.
6. Poskytnúť ďalšiu pomoc (zabezpečiť šetrný a rýchly odvoz postihnutého do zdravotníckeho zariadenia, zabezpečiť sprevádzanie postihnutého), odovzdať postihnutého do sústavy rýchlej zdravotníckej pomoci.

Prvá pomoc

Je súbor jednoduchých a účelných postupov, ktoré môže poskytnúť ktokoľvek, kedykoľvek ako bezprostrednú pomoc pri poranení a náhlom ochorení. Ak je súčasťou takéhoto postihnutia zdravia ohrozenie života, potom je súčasťou prvej pomoci aj neodkladná resuscitácia – oživovanie. Najdôležitejšie pri poskytovaní prvej pomoci sú rýchlosť, účelnosť, rozhodnosť. Kvalitná a hlavne rýchla prvá pomoc má zásadný vplyv na prežívanie postihnutého.

Pri vyšetrovaní postihnutého sa najskôr zameriame na základné životné funkcie, posúdime stav dýchania, obehu a vedomia, k nie je nutné začať neodkladnú resuscitáciu, zistíme stav ďaších postihnutí. 

Kontrola vedomia pacienta

Vedomie pacienta zistíme hlasným oslovením a zatrasením pacienta za ramená.

• Ak postihnutý odpovedá a nehrozí mu žiadne nebezpečenstvo, necháme ho v polohe, v akej sme ho našli.
• Ak postihnutý neodpovedá, uložíme ho do polohy na chrbte na pevnej podložke (zemi).

Kontrola dýchania pacienta

U postihnutého skontrolujeme ústnu dutinu (či sa v nej nenachádzajú zvratky alebo cudzie predmety, ktoré musíme odstrániť), prevedieme záklon hlavy a sledujeme pohyby hrudníka, cítime závan vzduchu na tvári (ak je dýchanie prítomné) a počujeme dychové fenomény (ak je dýchanie prítomné).

U malých detí nerobíme veľký záklon hlavy, kvôli možnosti poranenia krčnej chrbtice, stačí u nich iba vypodloženie zloženou plienkou alebo uterákom. 

V prípade neprítomnosti vedomia, dýchania a obehu začíname kardiopulmonálnu resuscitáciu ( ďalej len „KPR“). KPR je súbor na seba nadväzujúcich liečebných postupov slúžiacich k okamžitému obnoveniu obehu okysličenej krvi, s cieľom uchrániť pred nezvratným poškodením hlavne mozog a myokard.

Ak je to možné, treba zavolať niekoho na pomoc. Môže pomôcť s manipuláciou s postihnutým a v prípade potreby aj s KPR, ktorá je pri jej dlhšom trvaní fyzicky značne náročné. Následne treba volať tiesňovú linku záchrannej služby na čísle 155 alebo číslo 112. Na otázky operátora tiesňovej linky treba odpovedať trpezlivo a presne. Na základe odpovedí bude poskytnutá telefonická asistovaná prvá pomoc. 

Vykonanie KPR u detí 

• U novorodencov (do jedného mesiaca od narodenia) a všeobecne u detí začíname piatimi úvodnými vdychmi. Trvanie jedného vdychu je jedna sekunda, rovnako ako u dospelých. U malých detí vdychujeme iba obsah našej ústnej dutiny. Následne prejdeme k stláčaniu hrudníka – u novorodencov stláčame sternum (hrudnú kosť) do hĺbky najmenej jednej tretiny predozadného priemeru hrudníka (4 cm u dojčiat, 5 cm u detí) v úrovni prsných bradaviek jedným prstom pri polohe na chrbte na pevnej podložke, alebo obchytením hrudníka oboma rukami pri položení dieťaťa na chrbát na našu nohu. Poskytovateľ PP sedí a má nohu pokrčenú približne v pravom uhle. Do 8 rokov začíname KPR tiež 5 úvodnými vdychmi, potom pokračujeme pomerom stláčanie/vdychy 30:2, u vyškolených záchrancov 15:2.
• Po 8 rokoch je pomer stláčania a vdychov ako u dospelých.

KPR u dospelých 

Pacient je v polohe na chrbte na zemi. Záchranca si kľakne kolmo k hrudníku, položí si hranu dlane na stred hrudníka, druhú ruku položí na ňu a s vystretými rukami následne stláča hrudník do hĺbky 5 až 6 cm frekvenciou 100/min. Uvoľnenie hrudníka po stlačení má byť rovnaké ako stlačenie. Po 30-tich stlačeniach majú nasledovať 2 vdychy. Prednosť pred vdychmi má efektívne stláčanie hrudníka.

Vdych do postihnutého prevádzame pri zaklonenej hlave, uzavrieme nosné dierky a prevedieme vdych až do zdvihnutia hrudníka, uvoľníme nosné dierky a zopakujeme vdych. Bez omeškania znova začíname stláčať hrudník. V tomto pokračujeme až do obnovenia základných životných funkcií alebo do príchodu záchrannej služby. 

V prípade, že u postihnutého je porucha vedomia pri zachovaní dýchania a nepredchádzal mu úrazový dej (napr. pád z výšky, poranenie skeletu letiacim predmetom) ukladáme postihnutého do stabilizovanej polohy. Dolnú končatinu (nohu) treba pokrčiť čo najviac, uľahčí to otočenie postihnutého. V stabilizovanej polohe je postihnutý zabezpečený proti aspirácii (vdýchnutiu) zvratkov a má zabezpečené dýchacie cesty. Postihnutého sledujeme až do príchodu záchrannej služby.

Príspevok je redakčne skrátený.

Zdroj a celý príspevok k téme: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/zasady-poskytovania-prvej-pomoci.m-373.html