Nový pamätný deň - 22. september – Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch

Zákon vyšiel v Zbierke zákonov pod č. 409/2022 Z. z. - novela zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Nenávistné prejavy rozširujú, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť, xenofóbiu, rasizmus, antisemitizmus či iné formy nenávisti založené na diskriminačnom a stereotypnom vnímaní, neznášanlivosti a nevraživosti voči osobám a skupinám osôb na základe ich pohlavia, pôvodu, rodu, sexuálnej orientácie, náboženskej, etnickej alebo politickej príslušnosti, ale aj voči menšinám, migrantom, či ľuďom prisťahovaleckého pôvodu.

Môžu byť prítomné vo fyzickom prostredí, ale aj online. Nakoľko prevencia (nielen) v školskom prostredí je veľmi dôležitým systémom opatrení predchádzania rizikového správania sa žiakov a študentov, ustanovením pamätného dňa chcú predkladatelia docieliť, aby sa venoval adekvátny priestor tejto problematike naprieč základnými a strednými školami na Slovensku.

Zároveň chcú upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diskurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať im pozitívne vzory správania. 

Nenávistné prejavy majú široký dosah nielen na samotnú obeť a jej okolie, ale sú veľmi škodlivé v kontexte sociálnej súdržnosti. Nenávistné prejavy sa značne priblížili k hlavnému prúdu verejnej diskusie. Na sociálnych sieťach a v spoločenskej debate sa stávajú nástrojom zneužitia moci. Pocit bezpečia nielen v prostredí sociálnych sietí sa znižuje.

Ohrození nenávistnými prejavmi sa cítia najmä mladí ľudia vo veku od 18 do 35 rokov. Vyplýva to z prieskumu odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR (OPK KMV SR) realizovaného v súlade s Koncepciou boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024. V spomínanom prieskume až 76,6 % respondentov uviedlo, že podľa nich výskyt nenávistných prejavov na Slovensku stúpa. Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR zrealizovalo v roku 2021 dobrovoľný dotazníkový prieskum, ktorého sa zúčastnilo 1 112 základných a stredných škôl, teda 35,5 % z celkového počtu škôl na Slovensku. Cieľom prieskumu bolo čo najobjektívnejšie zmapovať reálnu situáciu v školách z hľadiska sociálno-patologických javov. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že najčastejšími patologickými prejavmi správania žiakov na základných a stredných školách sú: fajčenie (takmer 60 %); záškoláctvo (takmer 50 %); šikanovanie (nad 30 %); kyberšikanovanie (viac ako 20 %); násilie medzi žiakmi (nad 20 %); vandalizmus a sebapoškodzovanie (takmer 20 %).

Na základe Smernice č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach sa v článku 3 vymedzujú viaceré formy prevencie týchto nežiaducich javov ako: súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu vrátane pozitívneho vplyvu osobnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v rámci každodenného vyučovania, obsahového zamerania a didaktiky predmetov a prierezových tém a formou súťaží, hier, prednášok alebo diskusií organizovaných školou alebo organizovaných inými relevantnými subjektmi. Dátum 22. september súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, kedy by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike. 

• Legislatívny proces vo vláde SR
• Legislatívny proces v Národnej rade SR

Zdroj: https://www.aspi.sk/products/lawText/lp/3803