Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Aktuality

Prehľad neefektívnych spôsobov komunikácie

Kategória: Aktuality Autor/i: Mgr. Soňa Koreňová

Vyberáme z Manažmentu školy v praxi č. 4/2024

Pri zmienke o neefektívnych spôsoboch používajú autori Kopřiva, Nováčková, Nevolová, Kopřivová (2017) pojem „skryté posolstvo“. Ide o všetky verbálne aj neverbálne prostriedky komunikácie, ktorými druhým prezrádzame čosi o našom názore, postoji alebo vzťahu k nim. Práve práca s týmito skrytými posolstvami odlišuje bežnú, funkčnú komunikáciu od tej neefektívnej. Autori sa pri rozpracovaní typológie inšpirovali knihou Ako hovoriť, aby deti počúvali a ako počúvať, aby deti hovorili od Faberovej a Mazlishovej (1980).

Text na vytlačenie sa nachádza aj v prílohe Dokumenty.

Tabuľka: Prehľad neefektívnych spôsobov komunikácie

KOMUNIKAČNÁ STRATÉGIA
Praktický príklad
Skryté posolstvo
Výčitky a obviňovanie
„Vy stále/nikdy/vždy/zase...!“
Myslím si, že si nanič, nedokážeš to, kašleš na to a pod.
Moralizovanie a poučovanie
„Keby ste si to nenechali na poslednú chvíľu, ako som vás upozorňovala, tak by ste to stihli.“
Myslím si, že si nezodpovednejší, hlúpejší, lajdáckejší atď. než ja a poviem ti, ako to treba (u)robiť.
Zameranie na chyby a kritika
„Toto ste urobili nesprávne!“
Nachytal(a) som vás, čo všetko neviete, neurobili ste, robíte zle atď.
Citové vydieranie
„Kvôli vám budem mať teraz problémy!“
Vy môžete za to, ako sa cítim a čo sa mi deje.
Zákazy a varovania
„Varujem vás, nezačínajte si so mnou!“
Zákazy a varovania niekedy priamo vyzývajú k tomu, aby sme danú vec skúsili a dokázali si, že my to zvládneme, nám sa nič nemôže stať.
Negatívne scenáre
a prorokovanie
„Rastie vám doma jeden obrovský grázlik!“
Negatívne hodnotenie utvrdzuje druhého v predstave vlastnej neschopnosti.
Nálepkovanie
„On je taký triedny šašo.“
Toto správanie ťa definuje a nič iné sa od teba neočakáva/nedá čakať.
Pokyny a príkazy
„Dajte na mňa, normálne mu to prikážte a keď nič, zakážte mu telefón.“
Môj názor alebo spôsob riešenia by nebol správny, efektívny, vyhovujúci a pod.
Vyhrážanie sa
„Ešte raz na mňa ukážete prstom a uvidíte!“
Poslúchni ma, urob to, čo chcem ja alebo budeme bojovať, kto z koho.
Porovnávanie a dávanie
za vzor
„Vezmite si príklad z Eliškiných rodičov, oni...“
Si nanič, ostatní sú lepší ako ty.
Poukazovanie na vlastné
zásluhy
„Tak ja sa tu snažím a keď máte raz vy niečo urobiť, tak tu zrazu nikoho niet!“
Si nanič, ja som lepší(ia) a/ alebo ešte mi aj ubližuješ.
Rečnícke otázky
„A vy nechcete, aby sa mu lepšili známky?“
Chcem v tebe vyvolať pocit viny, bezmocnosti, neschopnosti.
Urážky a ponižovanie
„Ste smiešny, ako sa tu naparujete!“
Chcem ti ublížiť.
Irónia a sarkazmus
„No to sa teda pozrime na vaše múdrosti.“
Chcem ti ublížiť, ale keď na to poukážeš, budem sa tváriť, že žartujem a ty nerozumieš ani humoru.
Krik
 
Obávaj sa ma, chcem ti ublížiť.

 Zdroj: Kopřiva – Nováčková – Nevolová – Kopřivová, 2017

Napätým situáciám môžeme predchádzať vďaka technikám nenásilnej, proaktívnej a partnerskej komunikácie. V reakcii na nepríjemnú komunikáciu druhých ľudí môžeme namiesto kritiky a súdenia skúsiť druhých pochopiť, nazrieť na ich situáciu s empatiou. Je výhodnejšie prevziať zodpovednosť za svoje pocity a reakcie, než chcieť zmeniť niekoho iného. Okrem toho, že takáto zmena stojí veľa energie, častokrát sa nám to ani nemusí podariť. To, na čo máme dosah, je len naše správanie. 

Reaktívna komunikácia vs. proaktívna komunikácia        

Podstata proaktívnej komunikácie spočíva v tom, že preberáme zodpovednosť za pocity, ktoré sprevádzajú naše prežívanie rôznych (aj konfliktných) situácií. Proaktívni/iniciatívni ľudia uvažujú nad tým, čo môžu spraviť, aby sa stav toho, čo sa im nepáči, zmenil. Hľadajú východiská a aj energiu k tomu, ako zmeny realizovať.

Pasívni/reaktívni ľudia naopak len reagujú na okolnosti, v ktorých sa ocitnú. Nepreberajú iniciatívu ani zodpovednosť za seba a svoje správanie v danej situácii, mnohokrát sa cítia byť obeťami okolností. Snahou o zmenu reaktívneho jazyka na proaktívny urobíme krok vpred k prevencii a deeskalácii konfliktov.

Paradigma – zodpovednosť druhých
Paradigma – moja zodpovednosť
„Kvôli nemu som smutná!“
„Som smutná.“
„Teraz ste ma úplne strápnil!!“
„Cítim sa trápne/ponížene!“
„Si pre mňa sklamaním.“
„Som sklamaný.“
„Si príšerný!“
„Cítim sa príšerne.“
„Vytočila ma dobiela!“
„Som vytočená!“

 Zdroj: vlastné spracovanie

Zmena z reaktívnej paradigmy na proaktívnu je možná, keď si uvedomíme okruh svojho vplyvu. Patria doň situácie a veci, ktoré môžeme priamo ovplyvniť, napr. vlastné rozhodnutia, správanie, veci, ktoré hovoríme, hodnoty a pod. To, ako sa správajú iní ľudia, vývoj politickej situácie, globálne problémy, rôzne neočakávané situácie sa nachádzajú mimo nášho okruhu vplyvu. Nemáme na ne priamy dopad a dejú sa aj bez nášho súhlasu či vedomia.

LITERATÚRA:

  1. BIELESZOVÁ, D., KOREŇOVÁ S. 2021. Sebariadenie a manažérska etika v školskom prostredí. Vydavateľstvo Wolters Kluwer. ISBN 9788057104407.
  2. KOPŘIVA, P.; NOVAČKOVÁ, J.; NEVOLOVÁ, D.; KOPŘIVOVÁ, T. 2017. Respektovat a být respektován. Společnost pro mozkově kompatibilní vzdělávání. ISBN 978–80–904030–0–0.
  3. KOREŇOVÁ, S.; BERECZ, K. 2023. Efektívna komunikácia s rodičom. Wolters Kluwer. ISBN 978-80-571-0590-9.
  4. ROSENBER, M. B. 2019. Nenásilná komunikácia a moc: v inštitúciách, spoločnosti a rodine. Praha: Portál. ISBN 978-80-262-1466-3.

Zdroj: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/2024/4-2024


Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Archív článkov