Škola v procese rozpadu rodiny

Škola v procese rozpadu rodiny môže pomôcť rodine v týchto náročných situáciách rôznym spôsobom. Napríklad môže požiadať rodičov, aby o rozpade rodiny informovali triedneho učiteľa. Triedny učiteľ môže viesť individuálne rozhovory s rodičmi, ak  odpozoruje zmeny v správaní dieťaťa. Škola môže poskytnúť individuálne poradenstvo deťom prostredníctvom školského psychológa alebo výchovného poradcu. Môže využívať rovesnícke programy zamerané na nácvik a zvládanie záťažových situácii, riešenie konfliktu a rozvoj empatie (rovesnícku mediáciu). Môže ponúknuť rodičom prednášky, ktoré slúžia k odovzdávaniu informácii o možnosti riešiť situáciu v rodine. A dôležité je aj odporúčiť mediáciu ako odbornú metódu riešenia konfliktov, ale aj mediáciu realizovanú podľa zákona o mediácii.

Legislatíva

• Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
• Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
• Vyhláška č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých
• Interná norma č. IN – 039/2018, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka a súvisiacich opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, Metodický pokyn č. 4 – 6/2018

Medzinárodná právna úprava

104/1991 Zb. o Dohovore o právach dieťaťa, čl. 9

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Ak oddelenie dieťaťa od rodičov je dôsledkom akéhokoľvek postupu štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, ako je väzba, uväznenie, vypovedanie, deportácia alebo smrť (včítane smrti, ktorá nastala z akejkoľvek príčiny v dobe, keď dotyčná osoba bola v opatrovaní štátu) jedného alebo oboch rodičov dieťaťa, štát na požiadanie poskytne rodičom, dieťaťu, alebo prípadne inému členovi rodiny nevyhnutné informácie o mieste pobytu neprítomného člena rodiny, ibaže by poskytnutie takej informácie odporovalo záujmu dieťaťa. Štáty okrem toho zabezpečia, aby podanie takej žiadosti samo o sebe nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre dotknutú osobu.

104/1991 Zb. Dohovor o právach dieťaťa, čl. 12

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulov každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Zverenie dieťaťa do starostlivosti

Náš právny systém umožňuje dva druhy zverejnia dieťaťa do starostlivosti:

1. Osobnú starostlivosť
2. Striedavú osobná starostlivosť rodičovurčenúprostredníctvomrozsudku súdu o rozvod manželstva, rozsudku súdu o úprave vzájomných rodičovských práv a povinnostía rozsudok súdu, ktorým sa schvaľuje dohoda rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Rodičovské práva a povinnosti (§ 28 zákona o rodine) majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Ide najmä o sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správu majetku maloletého dieťaťa.

Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:

• úroveň starostlivosti o dieťa,
• bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
• ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
• okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
• ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

Záujem dieťaťa predstavuje:

• podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
• názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
• podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
• využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Informatívna povinnosť ‒  Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa môže práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Odporúčanie: Je dobré, aby škola upravila informovanie školy rodičmi o postupe pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov v rámci svojich interných noriem.  

Súčinnosť školy pri výkone rozhodnutia

Vyhláška MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Ak možno dôvodne predpokladať, že dieťa sa má odňať v priestore školy, školského zariadenia alebo u zamestnávateľa v mieste výkonu praktického vyučovania, súd požiada riaditeľa školy, riaditeľa školského zariadenia alebo zamestnávateľa o súčinnosť spravidla 24 hodín pred výkonom rozhodnutia.

Najmä:

• informuje o priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu v čase výkonu rozhodnutia a možnosti odňatia dieťaťa v takých priestoroch školy,
• zabezpečí, aby priebeh výkonu rozhodnutia bol čo najviac šetrný a bol najmenšou ujmou pre dieťa,
• zabezpečí, aby pri výkone rozhodnutia neboli prítomné iné deti ani ich zákonní zástupcovia.

Súd priebeh odňatia dieťaťa v priestoroch školy konzultuje s riaditeľom školy alebo školského zariadenia.

Osoby oprávnené vykonávať výkon:

• súd prostredníctvom súdneho úradníka,
• orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
• útvar policajného zboru, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie poriadku pri výkone rozhodnutia.

Ak to nevylučujú okolnosti výkonu rozhodnutia, orgány a osoby, ktoré sa zúčastňujú výkonu rozhodnutia, vo vzájomnej súčinnosti vysvetlia dieťaťu spôsobom primeraným jeho veku a rozumovej vyspelosti dôvody a následky výkonu rozhodnutia.

Rodičovská dohoda

Úprava styku s maloletým dieťaťom. Platí tu informatívna povinnosť rodičov navzájom. Škola by mala poznať obsah rodičovskej dohody, napr. Kto je zákonný zástupca dieťaťa? Kto dieťa vyzdvihuje zo školy? Kto sa učí s dieťaťom? Kto platí výdavky na dieťa (školskú jedáleň, ŠKD, mimoriadne výdavky...)? Aké sú obmedzenia výkonu rodičovských práv a povinností?

Mediácia podľa  zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii

Ide o mimosúdne riešenie sporov pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.

V školskom prostredí ju možno využiť pri rozhovore s rodičmi, pri facilitácii rozhovoru s odborníkmi v prípade potreby, pri riešení sporov medzi spolužiakmi – využitie rovesníckej mediácie, vo vzťahu rodič – žiak, rodič a pedagóg, žiak a pedagóg, medzi pedagógmi navzájom, alebo pri sporoch, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru. mediátor môže byť v školskom prostredí nápomocný ako facilitátor náročných pedagogických porád, ako facilitátor, ktorý vedie komunikáciu odborníkov, ako mediátor pri konfliktoch medzi zamestnancami školy, ako nestranná osoba pri komunikácii školy a rodiča, starých rodičov a iných osôb. Mediátor je oprávnený odporúčať odborné poradenstvo pre strany v konflikte a rodiny.

Mediátor je nestranná, nezávislá osoba, ktorá napomáha stranám sporu viesť komunikáciu, dosiahnuť takú dohodu, ktorá bude pre všetky strany výhodná pri zachovaní budúcich dobrých vzťahov. Mediátor musí mať vysokoškolské vzdelanie II.  stupňa v akomkoľvek odbore a musí absolvovať odbornú prípravu v rozsahu právneho minima a v oblastiach interpersonálnej komunikácie, teórie konfliktov a psychologických aspektov ich riešenia.

Mediácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele - mediácie ako odbornej metódy na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine. Vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, najmä ak zlyháva komunikácia v rodine.

Reakcia dieťaťa na konflikt

Reakcia dieťaťa na konflikt v rodine môže byť rôzna. Môže sa prejavovať klamstvom, drobnými krádežami, ľahostajnosťou. Deti môžu prejavovať vo zvýšenej miere rozmaznanosť, neposlušnosť, ale aj zvýšená poslušnosť. Používajú nadávky, osočovanie, odvrávanie.  Sprevádza ich pocit viny, popieranie vzniknutej situácie. Utiekajú sa k rovesníkom z rôznych skupín, vytvárajú koalície s druhým rodičom. Bývajú agresívnejšie voči sebe samému alebo iným. Objavujú sa aj zdravotné problémy ako koktanie, pomočovanie, nechutenstvo. Vyskytujú sa aj úteky z domu, zhoršenie školského prospechu, či zhoršenie vzťahov s okolím.

Prežívanie rozchodu v jednotlivých vývinových etapách rozvodu, resp. rozchodu rodičov

• Predškolský vek (od 3 do 6 rokov) ‒ hnev a smútok ‒ Dieťa je ovplyvnené rodičom, blízkou osobou. Má veľkú fantáziu, nedokáže vyhodnotiť informácie. Je potrebné sa s dieťaťom rozprávať a uisťovať ho o tom, že ho ľúbime.
• Mladší školský vek (od 6 do 8 rokov) ‒ smútok, plačlivosť ‒ Chlapci trpia viac ako dievčatá. Túžia po rodičovi, ktorý odišiel. Chlapcom veľmi chýba otec, prežívajú pocit odmietnutia rodičom. Majú zníženú sebaúctu, objavujú sa depresie, prudké zhoršenie prospechu.
• Starší školský vek (od 8 do 12 rokov) ‒ obdobie „triezveho realizmu“ ‒ Deti potrebujú poznať fakty, pravdu a všetko mať vysvetlené. Veľmi reálne vnímajú, čo sa v rodine deje. Sprievodnými prejavmi sú vety: „Ste hrozní, nenávidím vás“. Hnevajú sa na rodičov, že sa rozchádzajú, najmä na toho kto dal podnet k rozchodu. Dieťa sa aktívne zapája do deštruktívnych konfliktov rodičov.Dieťa odmieta tráviť čas s rodičom, ktorý odišiel. Hnev a obavy sa miešajú so smútkom. Smúti za rodičom, ktorý odišiel a objavujú sa zvýšené somatické problémy – bolesti hlavy, brucha.
• Dospievanie (od 12 do 18 rokov) ‒ pocit zrady ‒ Pubertálny vek je obdobím hľadania samého seba, dospievajúci sú citovo nestabilní. Najväčšie obavy majú z vlastnej budúcnosti. Dištancujú sa od problémov rodičov alebo rýchle dospievajú, preberajú role odídeného rodiča.

Konflikt lojality ‒ ide o vnútorný konflikt, ktorý prežíva dieťa, ak sa má prikloniť na stranu jedného rodiča. Dieťa túži po vzťahu s oboma rodičmi, ale je svedkom sporu o jeho výchovu. Zo strany rodičov chýba reakcia na smútok dieťaťa. Dôležitá je dohoda rodičov na spolupráci v čo najlepšom záujme dieťaťa.

Viac aj tu: Súhlas rozvedených rodičov pri prestupe na inú školu » Rozvedení rodičia a súhlas o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie » Mediácia podľa zákona, mediácia ako odborná metóda a mediácia ako forma prevencie

Zdroj: https://www.direktor.sk/sk/riadenie-skoly/skola-v-procese-rozpadu-rodiny.zs-695.html