Podľa Kmeťovej (2014) zo spolupráce medzi rodinou a školou benefitujú všetci aktéri.

• Rodičia vo forme informácií a spätnej väzby o svojom dieťati, o jeho počínaní v kolektíve, o psychickom vývine. Rodič na problémy s dieťaťom nie je sám, má k dispozícii poradenskú pomoc (triedneho) učiteľa.
• Učitelia benefitujú vo forme informácií o rodinnej klíme, životnom štýle rodiny, zásadách, normách, tradíciách, zdravotnom stave, o problémoch aj radostiach, ktoré zažívajú. Poznanie rodinného zázemia umožní prevenciu školských problémov. Medzi učiteľom a rodičom existuje spoločné úsilie pomôcť dieťaťu.
• Deti môžu benefitovať vo forme opory doma aj v škole.

Stabilita vzťahu učiteľ – rodič podporuje imunitu voči stresom a pomáha predchádzať sociálno-patologickým javom, zlepšuje školský výkon.

Aktivity, ktoré vyživujú a podporujú spoluprácu zamestnancov školy so zákonnými zástupcami žiakov, rodičmi, môžeme rozdeliť z hľadiska:

• času – pravidelné a príležitostné aktivity,
• formy – osobné, telefonické, písomné aktivity,
• zamerania – exekutívne (cieľom je niečo riešiť a vyriešiť), informačné, budujúce vzťahy, rozvojové (fundraisingové) aktivity,
• cieľovej skupiny – celoškolské stretnutia, triedne stretnutia/rodičovské združenia, ad hoc stretnutia k rôznym témam (napr. vzdelávacie aktivity školy pre rodičov, riešenie problémových situácií – šikana), individuálne stretnutia a konzultácie.

Kmeťová (2014) definuje 3 kategórie spolupráce medzi školou a rodičmi:

1. Osobný kontakt pedagóga s rodičmi detí – tu vníma prvú návštevu školy, kedy má rodič možnosť zoznámiť sa s programom školy a metodikou, ktorú učitelia využívajú, s odbornými učebňami a pod. Zaraďuje sem aj rôzne orientačné stretnutia, návštevy pedagógov v rodine, telefonické rozhovory, konzultácie „učiteľ – rodič – žiak“, spoločné stretnutia rodičov, spoločné schôdzky, akcie, vzdelávacie podujatia pre rodičov a pod.
2. Písomné formy komunikácie a spolupráce – radí sem komunikáciu prostredníctvom letákov, brožúr, príručiek, webových stránok, triedny, resp. školský časopis, informačné nástenky pre rodičov, schránka pre návrhy, ktorá poskytuje aj anonymné vyjadrenie vlastného názoru, e-mailové adresy, sms služby.
3. Účasť rodičov v triede/v škole – situácie, keď môže rodič byť pozorovateľom, príp. návštevníkom v triede. Patria sem aj zasadnutia rady školy.

Triedne stretnutia

Triedne stretnutia sú v našich končinách stále jednou z najrozšírenejších príležitostí na stretnutia rodičov s učiteľmi. Cieľom týchto stretnutí je zvyčajne informovať rodičov zo strany učiteľov o aktuálnych vzdelávacích a výkonových výsledkoch dieťaťa a triedy ako celku. Je to priestor pre rozhodovanie o dôležitých otázkach, napr. voľba kandidátov do Rady školy, zástupcu rodičov do Rady rodičov, tajomníka triedneho aktívu. Je to však aj priestor na konzultáciu pálčivých tém triedneho kolektívu (šikana, záškoláctvo, rovesnícke vzťahy ), či priestor pre spoznávanie sa rodičov navzájom a predovšetkým spoznávanie triedneho učiteľa rodičmi a naopak.

Korektný vzťah medzi učiteľmi a rodičmi podporuje vzdelávanie žiakov a snahu priateľsky riešiť vzniknuté problémy.

Rodičia ochotnejšie podporujú žiakov v príprave na vyučovanie a v plnení si školských povinností. Ako uvádza Čapek (2013), triedne stretnutia sú ukazovateľom života školy, vzdelávacej filozofie, prezentáciou odborného pohľadu učiteľa na triedu ako celok a na každého žiaka ako jedinečnú bytosť.

Podľa Rabušicovej (2004) sa niektorí rodičia triednym stretnutiam radšej vyhýbajú. Najčastejšie sú to rodičia, s ktorými potrebuje učiteľ najviac hovoriť. Ide o rodičov detí s problémovým správaním. Keď sa už rodičia dostavia do triedy, ich chuť komunikovať v skupine je obmedzená. Svoju účasť na stretnutí chápu ako povinnosť. Dôvodom môže byť často aj usadenie rodičov do školských lavíc.

Bariéry vo forme lavíc a frontálne vystupovanie učiteľa môžu pôsobiť na rodičov degradujúcim dojmom a vyvolávať nepríjemné spomienky na vlastné prežívanie času stráveného v školskom prostredí.

Príklad: Triedne schôdze sú zakaždým fraška, pri ktorej triedna učiteľka monotónnym hlasom odrecituje body napísané na tabuli: zber papiera, školský výlet a pod. Nedokáže priamo komunikovať ani s deťmi, nieto ešte s rodičmi. Konkrétne pochváliť, niečo vytknúť, upozorniť na problém, nič, zdroj: Rodič – anonym in Čapek (2013)

Čapek (2013) sa ako jeden z mála autorov pedagogickej literatúry v Čechách a na Slovensku venuje vo svojej publikácii Učiteľ a rodič do hĺbky práve triednym schôdzam. Podľa jeho vlastných slov existuje množstvo kníh a príspevkov, v ktorých sa autori venujú vzťahu a komunikácii medzi učiteľmi a rodičmi, no len veľmi málo z nich sa zmieňuje konkrétne o triednych stretnutiach a pomáha pedagógom uchopiť triedne stretnutia ako ideálnu príležitosť pre budovanie vzťahov a dôvery s rodičmi.

Modelová situácia

Čapek (2013) vo svojej publikácii prezentuje aj vlastný výskum, v rámci ktorého na základnej škole v Českej republike pozoroval triedne stretnutia a zároveň prostredníctvom dotazníkového výskumu skúmal postoje učiteľov k vedeniu triednych stretnutí s rodičmi. Podľa jeho slov bola kvalita stretnutí na druhom stupni tejto základnej školy na nízkej úrovni.

Príklad: Situácia, ktorá sa odohrala priamo pred pozorovateľmi – výskumníkmi, zdroj: Čapek (2013).

Matka sa chcela sťažovať na hodnotenie jej dcéry konkrétnym učiteľom. Predpokladala, že pred rodičovskými združeniami zastihne učiteľov na pracovisku v škole. Mala pravdu, avšak pred triednymi stretnutiami mali učitelia poradu. Zaklopala na dvere zborovne a pýtala sa na triednu učiteľku dcéry. Otvoril jej pedagóg, ktorý jej oznámil, že aktuálne sú všetci učitelia na porade a musí počkať. Chvíľu čakala pred dverami zborovne, následne sa presunula pred triedu jej dcéry. Triedna učiteľka na stretnutie s rodičmi dorazila presne a oznámila jej, že nemá teraz čas a vlastne i tak to ona nemôže riešiť a poslala ju za daným učiteľom. V tejto chvíli už naštvaná matka buchla dverami a išla za dotyčným učiteľom. Samozrejme, učiteľ už viedol svoje triedne združenie rodičov a bez akejkoľvek možnosti dohody alebo návrhu ju poslal preč z triedy. Matka z celej sily tresla dverami, až rodičia v triede nadskočili a naštvane opustila školu.

Čapek dodáva, že nepochybuje, že podobne prebiehajú triedne stretnutia v drvivej väčšine škôl a gymnázií aj dnes.

Vo vyššie uvedenej situácii identifikoval nasledovné problémy:

• Matka nemala informácie, kedy môže prísť do školy. Triedna učiteľka nemala jasne odkomunikované pravidlá, kedy môžu rodičia prichádzať s problémami na konzultácie.
• Matka zaklopala na dvere zborovne a nedostalo sa jej možnosti komunikovať s tým, koho hľadala. Triedna učiteľka mohla na chvíľu opustiť poradu, spýtať sa matky, o čo v skratke ide, posúdiť akútnosť situácie a navrhnúť, kedy sa problému môže venovať, resp. vysvetliť postup, ako v škole pristupujú k podobným problémom.
• Matka sa prišla sťažovať na učiteľa. Triedna učiteľka ju poslala za učiteľom napriek tomu, že vedela, že z toho môže vzniknúť konflikt a nemusí prísť ku konštruktívnemu riešeniu problému. Mohla matke ponúknuť, či má záujem aby s ňou išla za kolegom a v prípade, že rozhovor prerastie do konfliktu, ona bude vystupovať v role mediátora.
• Učiteľ, za ktorým matka prišla, ju surovo vypoklonkoval. Učiteľ mohol zvoliť asertívnejší spôsob komunikácie.

Príklad: „Je pre mňa dôležité, s čím prichádzate. Ľutujem, teraz sa však nemôžem venovať riešeniu situácie, ktorú popisujete. O 16:30 hod. končí triedne stretnutie. Je pre vás v poriadku, keď sa stretneme vtedy alebo si dohodneme iný termín riešenia tejto situácie?"

Rovnako nepriaznivo dopadol aj dotazníkový prieskum pozorovaných učiteľov. Zameranie dotazníkov bolo na reflexiu stretnutí s rodičmi. Zistil, že učiteľom chýba zručnosť sebareflexie alebo problém tkvie v tom, že učitelia nemajú ani len tušenia o tom, aké ciele, prvky a postupy by pri triednej schôdzke mali používať. Čo sa týka postojov, dotazovaní boli všetci učitelia školy a vyjadrili niekoľko zaujímavých názorov. Napríklad, že by radi videli väčšie zapojenie rodičov do činnosti školy, avšak priestor na zapojenie rodičom v rámci triednych stretnutí neponúkajú. Z dát vyplynulo, že sa učitelia cítia byť často kritizovaní, ale v otázke o spôsoboch a prostriedkoch informovania o svojej pedagogicko-výchovnej praxi nepriniesli významné odpovede. Ako pozitívum Čapek vyzdvihol, že napriek názoru o dôležitosti iných vecí v škole sa učitelia vyjadrili, že snaha o skvalitnenie stretnutí s rodičmi určite význam má.

V dotazníkovom prieskume zameranom na rodičov sa objavilo tiež niekoľko zaujímavých zistení. Napríklad, že rodičia deviatakov nevedia takmer nič o rodičoch spolužiakov svojich detí. Zároveň až 73 % rodičov dáva prednosť individuálnym konzultáciám pred spoločnými triednymi stretnutiami. Rodičia sa ďalej vyjadrili, že by radi získali informácie o tom, čo ich dieťa čaká, príp. si pozreli ukážky jeho školských prác.

Tipy pre vedenie triedneho stretnutia rodičov

Ako sme sa snažili ilustrovať vyššie, stretnutie rodičov s učiteľmi môže byť užitočným momentom. Nielen pre rodiča, ktorý sa pozrie do triedy svojho dieťaťa a uvidí jeho učiteľa „priamo v akcii“, ale tiež pre triedneho učiteľa, ktorý môže získať ďalších spojencov pre svoje výchovno-vzdelávacie ciele zamerané na žiakov. Prvým krokom k zefektívneniu triednych stretnutí by určite mohla byť zmena myslenia.

Predstavme si rodičovské združenia ako poradu s partnermi, s ktorými spolu budujeme dôležitý a unikátny projekt.

Zásady odporúčané pred rodičovským stretnutím:

STANOVME SI CIELE. Efektívni manažéri si pred poradami so svojim tímom stanovujú ciele. Je fajn vedieť, čo chceme, aby si zo spoločného stretnutia odniesli rodičia a čo potrebujeme, aby sme si odniesli my. Majú byť informovaní o prospechu? Chceme, aby sa zapojili do organizácie školského podujatia? Je v poriadku, keď nemáme len jeden cieľ, ale i dva či tri. K cieľom si poznamenajme, ako budeme vedieť, že cieľ sa nám podarilo naplniť. V prípade, že chceme, aby sa rodičia zapojili do organizácie podujatia, ukazovateľom toho, že sa nám tento cieľ podarilo naplniť, môže byť napr. traja prihlásení rodičia do organizačného tímu podujatia.

PRIEBEŽNE ZHROMAŽĎUJME TÉMY A CHYSTAJME PODKLADY. Neberme stretnutie s rodičmi ako povinnú jazdu dvakrát ročne vidieť sa naživo. Berme to ako príležitosť prebrať osobne všetko, na čo počas ostatných týždňov nemáme príležitosť. Vnímajme triedne stretnutia ako čas spoznávať sa navzájom, naučiť sa niečo nové. Okrem bodov, ktoré potrebujeme prerokovať, zbierajme spätnú väzbu na triedu od kolegov, podnety od žiakov, samotných rodičov. Ak rodičia majú možnosť spolutvoriť stretnutie, je väčšia šanca, že budú motivovanejší prísť a do diskusie sa aktívnejšie zapoja.

DOSTATOČNE VČAS OZNÁMME TERMÍN A AGENDU STRETNUTIA. Včasné ohlásenie, pripomenutie termínu krátko pred samotným konaním stretnutia a jasná predstava o tom, čo na stretnutí rodiča čaká, je opäť kľúčom k vysokej účasti.

PRIPRAVME PRIESTORY. Sedenie, čistota a akési „teplo“ kmeňovej triedy môže výrazne ovplyvniť to, s akou emóciou budú rodičia na stretnutí prítomní. Sedenie v kruhu môže najprv rodičov šokovať alebo mierne vystrašiť, ale zároveň je to znak toho, že medzi vami nie sú žiadne prekážky a že každý je rovnako dôležitý. Okrem toho sa osvedčila príprava menoviek, výstava školských prác, písomné záznamy o dieťati, výpis známok alebo jeho písomné práce k nahliadnutiu na mieste rodiča a experti v organizácii triednych schôdzok dokonca nechávajú drobný darček na mieste každého rodiča. Samozrejme, nemá ísť o kupovanie si rodičov, skôr sa snažia rodiča potešiť niečím vyrobeným v prostredí školy. Pri výkresoch, kreatívnych výtvoroch alebo skupinových projektoch nezabudnime označiť všetko menom, aby rodičia mohli dobre rozpoznať výtvory svojho dieťaťa.

ZAPOJME DETI. Do upratania triedy, spríjemnenia prostredia, prípravy prípadného občerstvenia alebo len výroby pozvánky možno zapojiť aj deti v triede. Deti prípadne môžu čakať na svojho rodiča v škole a môžu ho odprevadiť do triedy, ukázať mu svoje práce a podobne.

Zásady odporúčané počas rodičovského stretnutia:

PRÍĎME DOSTATOČNE VČAS, ABY SME OSOBNE PRIVÍTALI KAŽDÉHO RODIČA. Je zvláštne, keď sa v triede zhromažďuje 20 cudzích ľudí, z ktorých nikto nevie, čo si môže dovoliť. Osobné privítanie rodičom navodí pocit rešpektu a otvorenosti.

ZAČNIME OCENENÍM. Keď sa nám podarilo úspešne zvládnuť všetky prípravy a trieda sa nám naplnila zákonnými zástupcami našich žiakov, je príjemné, keď opätovne privítame všetkých rodičov a vyjadríme našu vďaku za to, že si rodičia zariadili čas tak, aby mohli prísť. Potom môžeme zopakovať agendu stretnutia, pravidlá vstupu do diskusie a pod. Môžeme zvýrazniť časti, ktoré sú informatívne, participatívne, s priestorom na diskusiu. Skvelý tip je zobraziť agendu aj vizuálne niekam, kde ju môžu vidieť všetci – buď vo forme plagátu, zápisu na tabuli, či prezentácie na interaktívnej tabuli.

HOVORME POKOJNE. Snažme sa na začiatok stretnutia vybrať niečo jednoduché a pozitívne, aby sme získali pozornosť a tiež naklonenosť rodičov. Môžeme napríklad informovať o tom, v čom sa triede darí či už v rovine vzťahov alebo vzdelávacích výsledkov, čo už naši žiaci zvládli. Následne, čo ju čaká alebo čo sa od nej očakáva v blízkom období. Slabšie stránky nezatajujeme, oplatí sa o nich hovoriť ako o výzvach, na ktorých sa buď pracuje (aj akým spôsobom), resp. ako navrhujeme na nich pracovať. Je tu priestor aj na to, aby rodičia mohli prinášať návrhy riešení.

ZAPISUJME SI PODNETY. V prípade, že sa nám podarí rozbehnúť diskusiu alebo rodičia prichádzajú s ďalšími dôležitými témami, zaznamenajme si to, čo je dôležité alebo si vyžaduje našu ďalšiu akciu.

PROBLÉMY INDIVIDUÁLNEHO CHARAKTERU PRESMERUJME NA INDIVIDUÁLNE KONZULTÁCIE. To, čo nemá všeobecný charakter, navrhnime ponechať na individuálne stretnutie. Dátum a čas takéhoto stretnutia si skúsme dohadovať ihneď, aby sa tak predišlo zabudnutiu témy alebo jej neprimeranému odkladaniu.

ZARAĎME KRÁTKU PEDAGOGICKO-PSYCHOLOGICKÚ AKTUALITU. V prípade, že sa trieda borí s náročnými problémami, ako je napríklad kyberšikana, záškoláctvo, nebojme sa prizvať si na stretnutie odborníka v danej oblasti. Môže to byť kolega zo školského podporného tímu, hosť z poradne alebo rodič, ktorý si prešiel podobnou situáciou.

ZBIERAJME INFORMÁCIE. Na stretnutia si môžeme pripraviť rôzne dotazníky, ankety, hlasovania, napr. anonymný dotazník spätnej väzby, krabica s komentármi a návrhmi na zlepšenie, prieskum o trávení voľného času detí a pod.

Vytvorenie partnerského vzťahu medzi rodičom a učiteľom môže byť kľúčové pre úspešné vzdelávanie žiakov. Organizovanie triednych stretnutí môže byť pre každého triedneho učiteľa výzvou. Zohľadnenie názorov a potrieb rodičov, otvorená komunikácia, získavanie spätnej väzby môžu pomôcť vytvoriť pozitívny vzťah dôležitých dospelých a môžu tak prispieť k lepším vzdelávacím výsledkom. 

1. ČAPEK,R. 2013. Učiteľ a rodič: Spolupráce, třídní schůzka, komunikace. Grada Publishing, a. s. ISBN 978-80-247-4640-1.
2. KMEŤOVÁ, J. 2014. Spolupráca základnej školy a rodiny – efektívne vzdelávanie si žiada partnerstvo. [online]. In direktor.sk [Citované dňa 4. decembra 2022]. Dostupné na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/spolupraca-zakladnej-skoly-a-rodiny-efektivne-vzdelavanie-si-ziada-partnerstvo.m 108.html?fbclid=IwAR1dEJYAsClMgKwz2V1LLFhkRFtK-Ec7g3aqo9wyZqNiVLduEeN97tLKArY.
3. RABUŠICOVÁ, M. et al. 2004. Škola a/verzus rodina. Brno: Masarykova univerzita.