Vyhľadávanie v aktualitách
Aktuality
Témy 3. čísla časopisu Manažment školy v praxi
Kategória: Materské školy
V 3. čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme povinnostiam mzdovej účtovníčky v školách a školských zariadeniach, výchovným a vzdelávacím službám. Pozrieme sa na poradenstvo pedagogických zamestnancov v školách a právnu ochranu pedagogického zamestnanca. V rubrike Otázky z praxe sa venujeme zaradeniu a vyradeniu školy zo siete. Rozhovor nám poskytla Mgr. Ľubica Jägrová, riaditeľka Špeciálnej základnej školy na Karpatskej ulici v Bratislave. Nevynecháme ani dôležité termíny pre riadenie činnosti škôl.
Ingrid Konečná Veverková: Povinnosti mzdovej účtovníčky v školách a školských zariadeniach
V príspevku autorka reaguje aj na aktuálne otázky: Aké rezervy musí škola a školské zariadenie tvoriť v súvislosti so mzdami zamestnancov? Čo by mal obsahovať mzdový list zamestnanca školy a školského zariadenia?
Milena Lipnická: Poradenstvo pedagogických zamestnancoov v školách
Predmetom každej poradenskej formy a aktivity by mali byť také otázky a problémy výchovy a vzdelávania detí, žiakov, ktoré treba riešiť v prevencii aj náprave.Z hľadiska efektívnosti poradenskej práce by ich pedagogickí zamestnanci mali analyzovať a rozhodnúť, v ktorých prípadoch detí, žiakov a v akých oblastiach poradenstvo pomôže. Poradenstvo by malo mať vždy určité výchovno-vzdelávacie dôvody, ako napr. deti, žiaci sú voči sebe necitliví, neempatickí až agresívni, šikanujú sa, treba vyrovnávať sociálne, kultúrne a ekonomické rozdiely medzi deťmi, žiakmi, výučbu narúšajú výchovné problémy a nedisciplinovanosť detí, žiakov, u detí, žiakov sa v správaní a komunikácii prejavujú negatívne vplyvy médií, deti, žiaci majú problémy s adaptáciou v školách, deti, odmietajú školskú stravu, nezdravo sa stravujú, neovládajú vyučovací jazyk školy, u detí sa prejavujú poruchy reči alebo u žiakov poruchy učenia, deti nemajú osvojené návyky hygieny, kultúrneho stolovania a správania, a iné dôvody.
Dagmar Hrašková: Právna ochrana pedagogického zamestnanca
Nevhodné správanie detí a žiakov, ako aj porušovanie povinností zo strany rodičov alebo zneužívanie rodičovských práv rodičmi v súvislosti s útokom na pedagóga, môže škola oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Prípady porušenia práva na ochranu osobnosti a jej prejavov, prípady nerovnakého zaobchádzania, ako aj všetky pracovnoprávne spory, možno v súčasnosti riešiť uzavretím zmieru za účasti mediátora a predísť tak krajnému riešeniu situácie, ktorým je domáhanie sa práv súdnou cestou. Výkonnou zložkou verejnej moci je mestská polícia, hrozbu bezprostredného útoku alebo prebiehajúci útok je nutné odvracať aj za jej spoluúčasti, ak ide o ochranu života, zdravia a majetku. Polícia tiež zaisťuje stopy a dôkazový materiál, zabráni páchateľovi v úteku a páchaní ďalšej činnosti, čím neskôr umožňuje jeho spravodlivé potrestanie a eliminuje jeho pôsobenie. Osobitným orgánom verejnej moci je prokuratúra, ktorej organizačné zložky (generálna prokuratúra, rajské prokuratúry, okresné prokuratúry) tvoria hierarchicky usporiadaný systém. Prokurátor vystupuje nielen ako orgán činný v trestnom konaní, verejný žalobca a strana v trestnom procese, ale vykonáva aj dozor nad zákonnosťou pri rozhodovaní orgánov verejnej správy o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb.
Ľubica Jägrová: Základom spolupráce rodiča a učiteľa je vzájomná dôvera
Sú nejaké ďalšie prekážky integrácie?
Ak mám nejaký konkrétny zdravotný problém, nejdem k všeobecnému lekárovi, ale k špecialistovi. Rovnako je to v školstve. Nie všetci učitelia bežných škôl sú na integráciu pripravení. Na vysokých školách sa práve pre deti s postihnutím pripravujú odborníci, ktorí si prechádzajú rôznymi špeciálnymi pedagogikami. To nie je zbytočná príprava. Tí ľudia predsa vedia, s ktorým postihnutím a ako pracovať. V bežných školách odborníci chýbajú. Ďalším problémom je veľkosť kolektívu v triede. Nie nadarmo sú v špeciálnych školách počty žiakov znížené, na individuálny prístup sa tu kladie veľký dôraz. Veľký kolektív môže na tieto deti pôsobiť rušivo. Problémom úspešnej integrácie by mohli byť aj chýbajúce individuálne miestnosti vybavené špeciálnymi a terapeutickými pomôckami. Školy potrebujú miestnosti, kútiky, kde by učiteľ s dieťaťom mohol v prípade potreby odísť a dovysvetľovať žiakovi učivo.
Vladimír Michalička: Školská lavica
Lavica v dnešnej podobe prevzala svoju vonkajšiu podobu z lavice, ktorá sa v stredoveku (v podstate dodnes) používala v kostoloch, čo dokumentuje úzku spojitosť stredovekej školy s cirkevným životom. Trvalo však niekoľko storočí, kým v tejto oblasti začalo dochádzať k zmenám. V druhej polovici 19. storočia a najmä na prelome s 20. storočím pod vplyvom diel takých pedagógov (ale aj lekárov) ako bola Elen Keyová so svojim Storočím dieťaťa, Mária Montessoriová, Ovide Decroly, koncepcia waldorfskej školy sa zdvihla vlna zmien, ktorá predpokladala aj zmenu architektonickej podoby školskej inštitúcie zvonku aj zvnútra. Ich pedagogické názory ovplyvnili aj konštrukciu školského nábytku a zariadenia, školských lavíc tak, že zohľadňovali narastajúce medicínske (antropometria), hygienické (zdravé sedenie), pedagogické (viac priestoru pre školskú prácu) požiadavky a k ich pretváraniu prispievali aj zvýšené požiadavky na konštrukciu, dizajn, bezpečnosť a pod.
Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/skolska-lavica.m-287.html
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
