Vyhľadávanie v aktualitách
Aktuality
17. november - Medzinárodný deň študentstva
Kategória: Aktuality Autor/i: PhDr. Adam Bielesz
14. marca 1939 vzniká Slovenská republika. Deň na to prichádzajú do Prahy nemecké vojská, vzniká Protektorát Čechy a Morava. Nacistická okupačná moc nastoľuje vlastný režim, demonštruje sa. Nacistické orgány pri pokuse o potlačenie demonštrácii strieľajú do davu.
Zomiera robotník, Václav Sedláček, niektorí ľudia sú zranení. Druhá obeť nacistického teroru, študent Lekárskej fakulty Karlovej univerzity Jan Opletal zomiera 11. novembra 1939 na následky zranení. Opletalovo pochovávanie o štyri dni neskôr sa stáva dôvodom pre usporiadanie ďalšieho odporu voči nacistom. Okupačná moc pripravuje odvetnú akciu. Ráno 17. novembra 1939, na osobný rozkaz Adolfa Hitlera, vtrhli na vysokoškolské internáty nemecké jednotky. Veľká časť študentov bola odvezená do koncentračného tábora. Deväť študentov bolo popravených. Ešte ten istý deň vyšiel výnos, ktorým sa uzavreli všetky české vysoké školy. Pôvodne na obdobie troch rokov, napokon však do konca existencie Protektorátu.
Josef Matoušek (1906-1939), Marek Frauwirth (1911-1939), Josef Adamec (1909-1939), Jan Černý (1914-1939), Jaroslav Klíma (1913-1939), František Skorkovský (1909-1939), Bedřich Koula (1913-1939), Václav Šaffránek (1920-1939), Jan Wienert (1914-1939).
O dva roky neskôr v Londýne bol 17. november vyhlásený Medzinárodným dňom študentstva.
Udalosti predchádzajúce 17. novembru 1939
Rok 1939 bol v českých krajinách obzvlášť komplikovaný. Počas marca 1939 zaniká Česko-Slovensko. Na troskách bývalej republiky zriaďujú nacisti Protektorát Čechy a Morava. Napriek proklamovanej autonómii českých orgánov, fungovaní protektorátnej vlády či protektorátneho prezidenta, pánom v situácii je nacistické Nemecko formálne zastupované ríšskym protektorom konkrétne bývalým nemeckým diplomatom a ministrom zahraničných vecí Konstantinom von Neurathom.
Dianie po marci 1939 sa neupokojovalo, skôr naopak. Široké zložky obyvateľstva rozličnými spôsobmi prejavovali nesúhlas s novovzniknutou situáciou. Formy odporu sa rôznili. Najradikálnejším spôsobom vymedzenia sa bola činnosť v odbojovom hnutí, väčšina obyvateľstva sa však zmohla na mäkšie formy odporu, napr. spievanie národných piesní, prerušovanie nemčiny kýchaním či kašlaním počas vysielania nemeckých týždenníkov.
Verejnosť mala silu aj na väčšie akcie viažuce sa spravidla k významným osobám či dátumom v českých dejinách. V máji 1939 sa ako protest proti nacistom využil prevoz telesných pozostatkov básnika Karla Hyňka Máchu na cintorín v Pražskom Vyšehrade. Na prvé výročie podpísania Mníchovskej dohody vyjadrilo svoj odpor bojkotom električkovej dopravy pražské obyvateľstvo. Električky premávali v ten deň bez pasažierov. Nový význam získal 28. október, výročie vzniku Československa. Do ulíc vyšli protestovať najmä českí študenti.......
Viac tu: https://www.direktor.sk/sk/riadenie-skoly/medzinarodny-den-studentstva-1.zs-1614.html
Udalosti predchdzajúce novembru 1989
Situácia vo východnom bloku sa v druhej polovici osemdesiatych rokov výraznejšie skomplikovala. Dominantný faktor východného bloku Sovietsky zväz sa pod vplyvom generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova a jeho politiky otvorenosti (glasnosť) a prestavby (perestrojka) začínal vnútorne meniť a demokratizovať. Bolo len otázkou času, kedy vplyvy sovietskej politiky začnú prenikať aj do satelitov Sovietskeho zväzu. V Poľsku a Maďarsku sa postupný prechod k demokracii odštartoval ešte v roku 1988. Vo východnom Nemecku padol 9. novembra 1989 Berlínsky múr, jeden zo symbolov rozdelenej Európy.
Gustáv Husák, dlhoročný generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ďalej len "ÚV KSČ") sa síce vzdal najvyššej straníckej funkcie (ponechávajúc si funkciu prezidenta), jeho nástupca Miloš Jakeš však prijateľný nebol. Oficiálne sa deklarovala prestavba a demokratizácia, v realite však navrhované zmeny mali viac formálny charakter. Mocenský monopol naďalej držala v rukách komunistická strana. Zmeny v okolitých krajinách neunikli ani obyvateľstvu žijúcemu v Československu. Čoraz odvážnejší ľudia vyšli niekoľkokrát do ulíc pri rôznych príležitostiach. Na Slovensku sa do pamätí vryla Sviečková manifestácia z marca 1988. V Čechách vyšli do ulíc ľudia pri príležitosti 20. výročia upálenia študenta Jána Palacha v januári 1989. Podobná situácia sa opakovala v auguste toho istého roku, v čase 21. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy.
Výročie udalostí novembra roku 1939 bolo ďalšou z možností na vyjadrenie postojov k vtedajšej situácii. Tak ako v minulosti, aj v roku 1989 zohrali výraznú úlohu študenti. Idea využitia výročia ako formy protikomunistickej manifestácie sa objavila ako v Čechách tak aj na Slovensku.........
Viac tu: https://www.direktor.sk/sk/riadenie-skoly/medzinarodny-den-studentstva-2.zs-1619.html
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Archív článkov
Kategórie
Aktuality
Zvýšenie maximálnych súm nemocenských dávok, materského, tehotenského a ošetrovného od januára 2025
socpoist.sk
Tretie kolo registrácie pre základné školy na zavádzanie nového vzdelávacieho programu od školského roka 2025/2026
vzdelavanie21.sk
Najnovšie publikácie
