Ako pripraviť dieťa na vstup do materskej školy

Vyberáme z časti Riadenie školy - Konflikty - školská mediácia

Dieťa v predškolskom veku je po duševnej, telesnej i sociálnej stránke zväčša zrelé na vstup do školského života. Ak navštevovalo predškolské zariadenie, kontakt s rovesníkmi sa stal prirodzenou súčasťou jeho rovesníckej skúsenosti. Predškolák je pedagógmi postupne pripravovaný na zmeny. Napriek tomu môže blížiace sa zmeny súvisiace so školskou dochádzkou prežívať úzkostne. 

Kladie si otázky: Aká bude nová pani učiteľka? Akí budú spolužiaci? Kto bude môj kamarát? Čo ak na niečo nebudem vedieť? Dovolia mi hrať sa? Čo ak ma škola nebude baviť? Čo ak sa mi nebude chcieť do školy ísť? 

Byť v úlohe žiaka je pre dieťa novou skúsenosťou a stotožnenie sa s touto úlohou závisí aj od prístupu dospelých. Významnú úlohu zohráva vplyv prostredia, aj štýl výchovy v rodine.

Adaptácia dieťaťa na nové prostredie môže byť sťažená, ak nesprávnym spôsobom do nej zasiahneme vyslovenými pochybnosťami, obavami, popisom vlastných skúseností.

Príklad:

• Prvý moment je najdôležitejší. Treba sa vždy hlásiť.
• Sadni si do prvej lavice. Dúfam, že nebudeš sedieť s Peťkom. Sedíš? Prečo si nepovedal, že s ním nechceš sedieť?
• Vieš povedať básničku? Zopakuj mi ju. Pani učiteľka ju isto bude chcieť počuť.
• Už ti skončili pokojné dni doma, v škôlke. V škole už nebudeš môcť takto vyvádzať.
• Túto pani učiteľku poznám, nič nenaučí.
• Pani učiteľka učila ešte mňa, je výborná. Budeš s ňou spokojný.
• A prines mi jednotku zo školy. 

Dospelí niekedy nechtiac neprimerane zasahujú do procesu adaptácie dieťaťa na školské prostredie a negatívne tak ovplyvňujú očakávania predškoláka. Dieťa sprostredkovane získava obraz o prvom dni prostredníctvom zdieľaných pocitov vyslovených blízkymi dospelými. Okolie mu dlhodobo signalizuje, že v jeho živote sa niečo zásadne zmení. Dobre mienené rady sa razom menia na strach, úzkosť. Niekedy sa prejavy budúceho školáka vymykajú zo štandardného správania sa predškoláka. Snaží sa pôsobiť ako malé dieťa, ktoré treba chrániť. Je plačlivejšie, potrebuje sa viac túliť, niekedy prejavuje vzdorovitosť v snahe upútať pozornosť. Nedôvera voči školskému prostrediu rastie, ak niektoré zo spomínaných vyjadrení aj krátkodobo skutočne našlo odozvu v školskom prostredí.  

Z hľadiska motivácie je pre dospelých najdôležitejším krokom v príprave na vstup dieťaťa do školy stať sa dobrým pozorovateľom zmien jeho správania. Doprajme deťom čas na vlastné skúsenosti, poskytnime im priestor zvládnuť sociálne kompetencie potrebné do života v školskom prostredí. Prvé skúsenosti so školským prostredím ovplyvnia ich postoj k učeniu. Počkajme si na spontánne vyslovené otázky detí. Neponúkajme deťom odpovede skôr, ako si ich vypýtajú. Buďme pripravení reagovať vtedy, keď sú na odpovede pripravené. 

Zmeňme štýl otázok, vyslovme ich, ale nehodnoťme odpovede z hľadiska našej skúsenosti.

Príklad:

• Čo si myslíš, ako bude prebiehať vyučovanie v škole?
• Akých spolužiakov  by si si prial?
• Aká je tvoja predstava dobrej o pani učiteľke?
• Čo zaujímavé si dnes zažil?

Podobnými otázkami budeme pripravení čeliť ďalším otázkam. Buďme pripravení reagovať v situácii, kedy dieťa prežíva zmeny nálad, stratu motivácie po ochladení prvotného nadšenia, súťaživosť a súperenie v „boji“ o väčší vplyv v rovesníckej skupine. Posilňujme motiváciu detí správnym spôsobom. 

Odporúčame publikáciu Školská a rovesnícka mediácia, Rodinná mediácia