Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Aktuality

Aktuálne - Manažment školy v praxi 11 a Didaktika 6

Kategória: Aktuality Autor/i: redakcia

Zhlboka dýchať...

„Viem, čo musím urobiť teraz. Musím aj naďalej zhlboka dýchať, pretože zajtra opäť vyjde slnko. Kto vie, čo môže príliv priniesť?!“ Tom Hanks vo filme Stroskotanec

Zvládnuť dynamiku rozdielnych názorov a nájsť prijateľné riešenie pre všetky sporné strany, si pýta nielen odvahu, ale aj trpezlivosť, skúsenosť a rešpekt. Vedúci pedagogickí zamestnanci, vedúci odborní zamestnanci sa často ocitajú v úlohe mediátora dvoch protirečiacich si strán, z ktorých každá trvá na svojej pravde a každá očakáva jasne prejavenú podporu. V praxi sú často svedkami nepríjemnej komunikácie pod tlakom emócií. Krik a hádky vzbudzujú pozornosť a útržky rozhovorov môžu nechtiac vyvolať špekulatívne vyjadrenia, ktoré sa šíria aj bez ohľadu na odznenie emócií a vzájomné objasnenie spornej témy. Preto prvým krokom na ceste k vyriešeniu konfliktov je ponuka otvorenia dialógu, aktívne počúvanie, trpezlivosť, pokoj a rozvaha.

Niektoré príspevky v čase pandémie otvárame.

Manažment školy v praxi č. 11/2020

♥ „Nesprávne, resp. nezákonné ustanovenie vedúceho zamestnanca do funkcie, môže mať závažné dôsledky aj v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou“, píše v príspevku o legislatívno-právnom postavení vedúcich zamestnancov v školstve Matej Drotár.

♥ Zmenám financovania regionálneho školstva – originálnych kompetencií, ku ktorým dochádza v priebehu roka 2020, sa venuje Ingrid Konečná Veverková v príspevku o zmene všeobecného záväzného nariadenia o určení výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku v školách a školských zariadeniach.

♥ Pandémia súvisiaca s ochorením COVID-19 odkryla kritický rozmer a aspekty nekultivovanej komunikácie a následne dosť rýchlym tempom má nedostatočná úroveň komunikácie infekčný charakter. Tatiana Soroková sa venuje nonverbálnej komunikácii v čase pandémie. 

♥ Prvá vlna šírenia nového koronavírusu donútila školy zo dňa na deň presunúť vyučovanie a komunikáciu do online priestoru. Nevyhli sme sa ani komunikácii, ktorá je zraňujúca. Téme argumentačných faulov sa venuje Štefan Bojnák. Predstaví nástroje, akými sa dá vyhnúť tomu, aby sme sa dostali do argumentačnej núdze.

♥ Rozhodovacia činnosť riaditeľa materskej školy v súvislosti so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania nadobúda nový rozmer. Realitou sa stanú rozhodnutia vydané v režime správneho poriadku. Téme sa venujú Oľga Pivarníková a Lucia Pivarníková.

♥ „Zákon o mediácii upravuje výkon mediácie, základné princípy, organizáciu a účinky mediácie. Veľmi presne definuje výkon činnosti mediátora, čo je povinný a čo nesmie. Zákon nešpecifikuje procesný postup vedenia mediácie. Napriek tomu je mediácia presne štruktúrovaný proces, ktorým účastníci mediácie pod vedením mediátora spoločne prechádzajú“, píše v príspevku o mediácii zo zákona a fázach mediácie Bronislava Švehláková.

♥ Mário Petlák v článku o vyučovacom procese a strese žiakov informuje, že z pracovného procesu sa vytrácajú jednoduché pracovné úkony, ktoré sú v mnohých prípadoch nahradené modernými technológiami. To kladie na človeka nové požiadavky. Škola už nie je len odovzdávateľom poznatkov, ale žiada od žiakov samostatnosť, tvorivosť, iniciatívnosť, a to môže prinášať aj stresové situácie.

Zdroj: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/2020/11-2020

Didaktika č. 6/2020

♥ „Ak sa hlbšie zamyslíme nad inovatívnosťou edukácie, prídeme k záveru, že je to vyučovanie na vyššej úrovni, ktoré sa usiluje naplniť to, čo sa zdôrazňuje desaťročia .......sú pre ňu charakteristické pojmy ako rešpektovanie žiaka, žiak ako významný subjekt, aktivita a tvorivosť žiaka, konštruktivistické vyučovanie a učenie, metódy a koncepcie vyučovania, ktoré vedú žiaka k poznávaniu vlastnou činnosťou“, píše v príspevku Tradičné a inovatívne vyučovanie – podstata inovácií jeho autor - Erich Petlák.

♥ Martina Kosturková v článku s názvom Rozvoj intelektuálneho charakteru ako nevyhnutná podmienka kritického myslenia zdôrazňuje, že tajomstvom rozvoja dobrých povahových vlastností je uvedomenie si, že každá vlastnosť je konšteláciou hlboko zakorenených návykov. Dodáva, že „..kritické myslenie a komponenty charakterového vzdelávania musia byť predefinované ako vzájomne posilňujúce sa schopnosti, a takto sa musia aplikovať do edukačnej praxe všetkých stupňov vzdelávania“.

♥ Koncepcia školského hodnotenia na Slovensku je založená na sumatívnom posudzovaní výstupov vyučovacieho procesu. Na základe odporúčania analytikov OECD pre oblasť vzdelávania učitelia by mali hodnotiť výstupy žiakov nielen formou známky, ale tiež by sa mali zamerať na hodnotenie kvality učenia sa žiakov, a to prostredníctvom stratégií a techník formatívneho hodnotenia. Téme Požiadavky pre impementáciu formatívneho hodnotenia do vyučovania a učenia sa venujú Mária Ganajová, Andrea Lešková a Ivana Sotáková.

Didaktická práca učiteľa a pravidlá v školskom prostredí je názov článku Jany Hanuliakovej a Jána Bajtoša. Upozorňujú, že v príprave žiaka na zmysluplný život treba upozorniť na kľúčový determinant - pravidlá.Je dôležité, aby si žiaci uvedomovali význam rešpektovania a dodržiavania stanovených pravidiel, noriem a následne disciplíny v škole.

♥ Alexandra Punčová, Ivana Prachárová a Lenka Valentová v pokračovaní príspevku Rozvíjanie vizuálnej gramotnosti detí na predprimárnom a primárnom stupni vzdelávania približujú vedúcim metodických orgánov, čo je vizuálna gramotnosť, kedy a ako ju možno v školskom prostredí rozvíjať a ponúkajú aj príklady aktivít.

♥ „Základným zdrojom vzniku prekonceptov sú kognitívne procesy, na základe ktorých dieťa pripisuje javom okolo seba význam, konštruuje si určitú ucelenú predstavu o tomto svete, ktorý sa týmto spôsobom preňho stáva zmysluplným“, píše v príspevku Využitie identifikácie prekonceptov žiakov ako potenciálneho nástroja nadania Rebeka Štefánia Koleňáková. Prekoncepty sú pritom výsledkom fungovania nielen kognitívnych, ale aj sociálno-emocionálnych štruktúr žiaka, ktoré vzhľadom na jeho vek a podnety z prostredia predstavujú psychologické podmienky a špecifickú adaptáciu na prostredie.

♥ "Vhodný výber miesta diskusie, resp. zasadnutia metodického orgánu školy dokáže ovplyvniť názory, ale aj výsledok rozhodnutia", píše v príspevku Facilitatívne princípy vedenia tímu Zuzana Rapčanová. Rovnako konštatuje, že facilitátor má povzbudzovať všetkých členov metodického orgánu školy,  najmä tichých, nesmelých ľudí a nových členov tímu, aby sa na stretnutí vzájomne dopĺňali.

Príklady dobrej praxe z triednických hodín ponúka v závere časopisu Soňa Koreňová.

Zdroj: https://www.direktor.sk/sk/casopis/didaktika/2020/6-2020

„Dôležitá vec je, neprestať sa pýtať.“ Albert Einstein

Prečo si to myslíš? Takto to vnímaš? Správne som ťa pochopila? Mýlim sa? Stalo sa niečo? Myslíš si niečo iné ako ja? Vieš mi dať lepší argument? Našiel by si si čas?  Otázky pomáhajú triediť si myšlienky, neuzatvárať sa pod tlakom situácie v odpovedi, ktorú je možné spochybniť. Otázky prinášajú zmiernenie napätia v situácii, keď máme potrebu byť v kontraste s oponentom našich argumentov. Byť pripravený na ďalšie otázky, znamená ošetrovať v sebe potrebu mať definitívnu odpoveď na všetko. 

Manažment školy v praxi a Didaktika + archív


Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Archív článkov