Dôsledky neriešeného napätia učiteľov pre riadenie školy

Vyberáme z časti Archív časopisov

Napätie v pedagogickom tíme je odrazom neriešených názorových nezhôd, potláčaných emócií, nevypočutých námietok a z toho plynúcej straty motivácie učiteľov byť súčasťou tímu, kde vízia kvality vzdelávania sa ťažko napĺňa. Zvládnutie nevyhovujúcej situácie je v rukách šikovného riaditeľa. Samozrejme, za predpokladu, že pozná príčiny a vie zvačovať dôsledky. 

„Poznám niekoľko škôl, ktoré mali veľmi zlú povesť a z tejto pozície začali svoju transformáciu. Zmena v škole sa väčšinou začne tým, že je niekto neuspokojený. Buď sú to rodičia alebo učitelia alebo je to zriaďovateľ. Základom rozvoja ale vždy je, že niekto stav jasne pomenuje.“ Marek Lauermann

Nezvládnuté názorové rozdiely, pretrvávajúce spory, potláčané myšlienky, nevyslovené návrhy sú častým javom v akomkoľvek prostredí, kde klíma nezohráva dôležitú úlohu a kde kvalita vzťahov naráža na bariéry zlyhávania manažérov predvídať dosledky podcenenia klímy na pracovisku. Ak ide o prostredie školy, kde dominantným hráčom na poli vzdelávania by mal byť žiak, dôsledky sa môžu prejaviť o niekoľko rokov neskôr v jeho myslení, v správaní, v hodnotovom nazeraní na význam školy, v postoji k vzdelávaniu aj k poskytovateľom tohto vzdelávania. Tam, kde chýbajú korektne nastavené vzťahy, kde hľadanie zdrojov radosti učiteľa sa príliš dlho strieda s vnútorným presvedčením opustiť frustrujúci priestor, hrozí vážna kríza.

Kvalita vzťahov má vplyv na motiváciu:

• Žiaka – tešiť sa na obľúbený vyučovací predmet, mať radosť z trávenia času v komunite rovesníkov, vnímať školu ako bezpečný priestor pre vzdelávanie, zdieľať bez obáv pozitívne i negatívne pocity, očakávania, návrhy, prijímať nové inšpirácie, učiť sa od tých, ktorých správanie môže byť príkladom, šíriť potešenie z nových objavov, podeliť sa o skúsenosti, porozumieť zložitosti medziľudských vzťahov.
• Rodiča – pomáhať škole vytvárať kvalitný priestor na vzdelávanie, otvorene komunikovať s triednym učiteľom alebo vyučujúcim predmetov o úspechoch, ťažkostiach detí, aj o možnej forme pomoci, podporiť aktivity školy, zdieľať o škole pozitívne informácie, pomôcť pri riešení odborných tém, poskytnúť kontakt na zaujímavých partnerov, podieľať sa na mimoškolských aktivitách školy, chrániť jej záujmy.
• Učiteľa – prinášať nové podnety, skúšať nové formy a metódy práce so žiakmi, riešiť konflikty kompromisom, konsenzom, trpezlivo si vypočuť rozdielne názory partnera v komunikácii, podporiť kolegu v aktivitách, zdieľať pozitívne aj negatívne skúsenosti v tíme, zapájať sa do zaujímavých projektov, publikovať pedagogické skúsenosti v odborných časopisoch, prezentovať úspechy práce na verejnosti, reprezentovať školu s talentovanými žiakmi na rôznych súťažiach, tešiť sa na svoju prácu.

Vplyv počiatočných rozhodnutí na atmosféru v tíme – „efekt motýlích krídel“

Kvalitné vzťahy v akomkoľvek prostredí sú dôležitou podmienkou zabezpečujúcou vnútornú rovnováhu a harmóniu organizácie. V prípade škôl a školských zariadení je otázka dobrých vzťahov o to dôležitejšia, že atmosféra, v ktorej dochádza k formovaniu osobnosti detí, je pre ich budúcnosť zásadná.

Otázka: Čo sa stane, ak kvalita vzťahov na pracovisku pokrivkáva?

Na zdôraznenie citlivej závislosti vývoja systému od počiatočných podmienok možno použiť známu teóriu efektu motýlích krídel. Na počiatku mávnutie krídlami vyvolá len malé zmeny. V priebehu času, tieto na prvý pohľad zanedbateľné javy, môžu viesť až k dramatickým zvratom v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. Rozhodnutia riaditeľov, manažérov treba vnímať predovšetkým v kontexte dlhodobých dôsledkov.

Profesionalita riaditeľa školy spočíva v jeho schopnosti predikcie, predvídania správania kolegov a následne v adekvátnej reakcii na toto správanie.

V pozitívnom zmysle môže ísť o vytvorenie komunitného školského spoločenstva, v ktorom sa rozdiely medzi žiakmi neprehlbujú, opačné názory rešpektujú, dobré skúsenosti využijú a kde spoluprácu učiteľa a rodiča bezpečne sprevádza dôvera, porozumenie a podpora.

Pedagogické tímy, kde súčasťou pracovných porád je aj diskusia s názorovými rozdielmi, kolektívy, v ktorých sa vníma dôležitosť každého rozhodnutia riaditeľa školy s ohľadom na budúce dôsledky:

• sú otvorené novým výzvam,
• prijímajú názorové rozdiely ako vítaný zdroj novej inšpirácie,
• kladú dôraz na spoluprácu viac ako na súperenie,
• členovia pedagogického tímu sa vedia ľahšie prispôsobiť zmenám,
• problémy a nejasnosti sa riešia tam, kde vznikli,
• generačné rozdiely nie sú impulzom na spomienkový optimizmus dôb minulých.

V negatívnom zmysle dôsledky zlých rozhodnutí vedenia školy znášajú všetci – žiaci, učitelia, rodičia. V práci učiteľa nie je sýtené nadšenie, žiaci do školy chodia len zo zotrvačnosti a rodičia o aktivity školy prestanú javiť záujem. Prázdne triedy na triednych aktívoch sú jasným signálom toho, že v prostredí školy sa rodič necíti dobre.

Pedagogické tímy, v ktorých sú rozhodnutia lídrov ovplyvňované túžbou po moci, alebo výpovedná sila slov riaditeľa školy je poznačená neistotou:

• sa uzatvárajú pred novými výzvami, v ktorých hrozí riziko neúspechu,
• v prejavoch učiteľov sa prehlbuje strach a obava,
• rozdielne názory sa ventilujú mimo prostredie školy,
• sú miestom častej fluktuácie zamestnancov,
• sú terčom intenzívnej kritiky zo strany verejnosti,
• zasadnutia pedagogických rád alebo pracovné stretnutia strácajú pre učiteľov zmysel,
• riešenia vnútorného napätia učiteľov sa hľadajú mimo dosahu riaditeľa školy (kontaktovaním rady školy, zriaďovateľa, informovaním rodičov).

Dôsledky zlyhávajúceho riadenia v otázke „sýtenia“ potrieb učiteľov

Spolupatričnosť sa vzťahuje k potrebe združovať sa, mať sociálne kontakty. V prostredí školy medzi dospelými ľuďmi je týmto sociálnym prostredím pedagogický kolektív. To, či sa učiteľ v pedagogickom tíme cíti dobre alebo zle, má vplyv na jeho pracovný výkon.

Príklad:

„Na začiatku som sa do práce aj tešila. Pripravovala som si starostlivo každú hodinu, vymýšľala nové aktivity a často z vlastných zdrojov financovala nákup materiálu pre prípravu učebných pomôcok. Potrebovala som len prefotiť materiály. Pri výčitkách riaditeľa školy, že chýba toner, že mám najprv zohnať vlastný papier, že mám požiadať o pomoc rodičov, som pochopila, že prehnanou aktivitou sa len pripravujem o  čas a financie svoju vlastnú rodinu. Teraz mi postačí učebnica, tabuľa, krieda. Odučím si svoje a idem domov. Za dverami pre mňa už škola neexistuje.“ Zdroj: e-mail sťažujúceho sa učiteľa

Klesajúca výkonnosť učiteľa a strata motivácie

Na klesajúcu výkonnosť má vplyv veľa faktorov. Učitelia v rovnakých situáciách nemusia rozmýšľať rovnako a nemusia konať rovnako. Schopnosť zvládať záťažové situácie ovplyvňuje konkrétna štruktúra osobnosti učiteľa, jeho temperament. Veľa závisí od minulých skúseností, ktoré si učiteľ zažil a ktoré v rôznych podobách aplikuje do svojho profesionálneho postoja. Problémy s klesajúcou výkonnosťou môže mať učiteľ aj vtedy, keď neexistuje rovnováha medzi nedostatočným a nadmerným vyťažením.

Sprievodným javom oslabujúcej sa výkonnosti je aj strata motivácie. Motivovať učiteľa znamená presvedčiť ho o dôležitosti aktivity, nápadu, tvorivého prístupu, vplyvu jeho pedagogického pôsobenia na žiaka. Motivácia je základom slobodného rozhodnutia pre aktívny vstup do procesu a otvorenosť smerom k novému poznaniu. Je stavom napätia, ktorý v sebe potrebuje učiteľ udržať, aby jeho chuť pripravovať sa na vyučovacie hodiny ostala v stave želanej potreby.

Pre správnu motiváciu je dôležitý motív. Ten je spúšťačom žiaduceho správania. Motivované správanie je determinované situáciou a je spojené s emočným prežívaním. Ak chýba, je ťažké pre učiteľa oživiť túžbu vydať zo seba to najlepšie.

Petty Geoffrey na lepšie pochopenie pojmu motivácia využil mnemotechnickú pomôcku FOCUS, čo v latinskom preklade znamená ohnisko. Podľa neho medzi motivačné faktory ovplyvňujúce učenie patrí fantázia, tvorivá atmosféra, priestor pre fantáziu. Ďalej potrebuje učiteľ ocenenie, jasne definovaný cieľ, potrebuje si zažiť úspech a vedieť, aký je zmysel jeho práce.

Konflikty hodnôt

Vážnym problémom v pedagogickom zbore pri sporných rozhodnutiach riaditeľa školy je konflikt hodnôt. Rozdielne názory na otázky spravodlivosti, klientelizmu, trpezlivosti, unáhlenosti, dôslednosti, nedbanlivosti, úcty, arogancie, straty tolerancie, rešpektu môžu vyprovokovať vzdor a pochybnosti učiteľa. V prostredí, kde sa prehlbuje pocit odcudzenia od pôvodných cieľov a hodnôt, kde sa ako problém javí rozpor vo vyjadreniach a v činoch človeka vo vedúcej funkcii, prevláda uzavretá klíma.

Riaditeľ, ktorý na jednej strane požaduje od svojich kolegov seriózne jednanie, na strane druhej svojim správaním popiera požadované normy, stráca dôveru svojho tímu. V takýchto podmienkach sa zvyšuje a prehlbuje pocit nespravodlivosti.

Stres ako dôsledok nespravodlivosti a súvisiace zdravotné problémy

Stres je stav vnútorného napätia. Je reakciou na dlhodobé požiadavky nadriadeného, ktorým sú učitelia schopní vyhovieť. Časová tieseň, vysoké, ale aj nedostatočné vyťaženie, časté zmeny v pravidlách, ale aj poníženie, a vyčerpanie – to všetko môžeme zaradiť medzi psychické stresové faktory. Ak k tomu pridáme sociálne činitele ako sú konflikty s kolegami, intrigy, ohováranie, riziko straty zamestnania, životných istôt, k vyčerpaniu učiteľa je len krôčik. Stresové situácie ovplyvňuje aj sebavedomie človeka, sila osobného presvedčenia o názore. Určitú úlohu zohráva aj tendencia spoliehať sa na vonkajšie zdroje alebo vlastný úsudok. Nemenej dôležitá je intenzita a dĺžka pôsobenia stresových faktorov. Rozhodujúca je aj pozícia človeka v organizácii, miera jeho zodpovednosti, dĺžka pôsobenia stresových faktorov. Dlhotrvajúci stres môže byť sám osebe veľmi deštruktívny.

Vonkajšími príznakmi nadmernej stresovej situácie sú prudké alebo skleslé gestá, vysoko nasadený tón hlasu, nepravidelné dýchanie, zmeny farby pleti, hnev, napätie svalov, pocit utiahnutosti, netrpezlivosť. Stresové faktory môžu byť spúšťačom syndrómu vyhorenia. V jej prvom štádiu sa človek cíti ostražitý. Strata rovnováhy má potom následky aj pre imunitný systém. V záťažových situáciách hrozí väčšie riziko aj zdravotným problémom. Pribúdajú prechladnutia, sme náchylnejší na vírusové ochorenia. Ozývajú sa problémy so srdcovo-cievnym systémom, tlak kolíše, pulz sa zrýchľuje, objavuje sa dýchavičnosť.

Reakcie na stresové situácie

Väčšina učiteľov sa rozhoduje pod tlakom určitých okolností. Faktorov, ktoré ovplyvňujú proces rozhodovania, je veľa. Opierajú sa o vôľové procesy, predsavzatia, ktoré sú aktívne spracované a z nich je vyvodený následný záujem alebo nezáujem zotrvať v prostredí, ktoré je pre nich frustrujúce. Dominantný motív pritom vedie k rozhodnutiu a ku konaniu. Slobodu učiteľa vybrať si zo skupiny alternatívnych riešení to správne, charakterizuje voľba. Konečný záver je vždy na konkrétnom človeku. Učiteľ zvykne vynakladať úsilie k dosiahnutiu takého výkonu, ktorý by mal za následok preferovanú odmenu – vypočutie, záujem, pochvalu, povzbudenie, zlepšenie pracovnej pozície, sociálne benefity a pod.

Riaditeľ školy pre posilnenie kvality vzťahov na pracovisku by mal:

• pravidelne uskutočňovať reflexie k úspechom, rizikám, príležitostiam a k hrozbám,
• vedieť správne a zaujímavo formulovať svoje vízie a myšlienky,
• ponúkať priestor na inšpiráciu, sýtiť nadšenie, vzbudzovať záujem o prácu,
• uvedomiť si, že v procese voľby má každý člen pedagogickej rady svoj referenčný rámec a v rámci svojich preferencií uskutočňuje selektívny filter výberu,
• poznať schopnosti svojich kolegov,
• byť schopný konfrontovať sa s konkrétnou situáciou, ktorá je svojou podstatou problémová a umožňuje variantný prístup k riešeniu problémov,
• byť schopný hľadať originalitu a jedinečnosť u každého člena svojho tímu.

Záver

„Boli by sme radi, keby to dobré a to zlé boli od seba ďaleko ako nebo a zem, oddelené od seba bezpečným vankúšom vzdušných vrstiev. Keby boli od seba tisíc míľ ďaleko. Žiaľ to tak nie je. Zlo je vždy v tesnej blízkosti dobra, zrastené s ním ako siamské dvojča. Hranicu, ktorou by bolo treba viesť skalpel, nevidno voľným okom, ani sa o nej nepíše v žiadnej z lekárskych kníh. Strácame a nachádzame ju každý sám za seba a každý deň nanovo.“ (Markoš, J., 2013)

Fakty nie sú odpovede na etické otázky alebo riešenia etických problémov. Sú to skôr fakty o etickom rozhodovaní, ktoré pomáhajú zvyšovať schopnosť narábať s problémami. To si vyžaduje konfrontáciu osobného presvedčenia. Keďže ľudia majú rozdielne hodnoty, je dôležité naučiť sa pochopiť aj pohľady iných ľudí a preskúmať možnosti, ako by sa tieto rozličné spôsoby myslenia dali využiť na riešenie problémov. Kľúčom k vyriešeniu etických problémov je spravodlivé rozhodovanie.

1. Linhart, J. 1967. Psychologie učení. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1967. In: Petlák, E. 1995. Didaktika I. Bratislava : Agentúra Pedagóg, 1995, 101 s. ISBN 80-901401-3-0.
2. Luknič, S. A. 1994. Štvrtý rozmer podnikania – etika. Bratislava : SAP – Slovak Academic Press, spol. s. r. o., 1994. ISBN 80-85665-30-1.
3. Oravcová, J. 1994. Sociálna psychológia. Banská Bystrica : UMB, 1994, 166 s. ISBN 80-8055-980-5.
4. Petty, G. 1996. Moderní vyučování. Praha : Portál, 1996. ISBN 80-7178-070-7.
5. Markoš, J. 2013. Záhada dokonalého študenta. Dostupné na internete: www. sokratovinstitut.blog.sme.sk.
6. Lauermann, M. 2013.Uzavřena škola je na vše sama. Dostupné na internete: www.rodicevitani.cz/pro-rodice/4544/.