Hranice ako zdroj istoty pri riešení konfliktov

Max Kašparů[1] v jednej zo svojich prednášok vraví, že aby človek nezhasol, musí mať šesť zabezpečených stien v živote. Parafrázujeme:

• predná stena - tešiť sa na niečo, mať perspektívu,
• zadná stena – mať blízkych, o ktorých sa môžeme oprieť,
• ľavá stena – mať priateľov, povedať niekomu, čo nás trápi, teší,
• pravá stena – mať dobré vzťahy na pracovisku,
• podlaha – mať miesto, kde môžeme pevne stáť oboma nohami na zemi,
• strop –  mať svetlo nášho života, hodnoty, ktoré nás presahujú, ktoré „pršia z neba“.

Na dieťa v školskom prostredí máme ako jeho pedagógovia - učitelia, vychovávatelia vplyv už len tým, že sa na určitý čas stáva súčasťou nášho profesijného usmerňovania. Na príklade myšlienok Maxa Kašparů sa pokúsime pomenovať tradičné „oporné steny“ žiaka, ktoré sú dôležité pre vytvorenie bezpečia.

Predná stena - Mať sa na čo tešiť

Reflexia

Koľkokrát si položíme v rámci prípravy na vyučovanie otázku: 

• Na čo sa budú môcť deti dnes tešiť? 
• Čo zaujme ich pozornosť najviac? 
• Ako vníma žiak perspektívu v kontexte predmetu, ktorý ho učím?

Odpovede na tieto otázky by mali byť prvé, ktoré si budeme klásť, ak pozornosť niektorého zo žiakov je rozptýlená a prejavy „nudenia sa“ nám signalizujú zdanlivú nezmyselnosť nášho výkladu. Učenie by malo byť prirodzeným tak, ako je prirodzené, že nie každý bude super matematik, nie každý bude mať talent na chápanie dejinných súvislostí, nie každý bude zdieľať rovnaký názor na dôležitosť používania informačno – komunikačnej techniky.

Deti by mali objaviť vlastnú