Ferdinand Písecký, Alois Zbavitel a Emil Hula - učitelia Ladislava Novomeského

Ferdinand Písecký

Jeho prvých učiteľov nepoznáme. Na učiteľskom ústave na neho významne vplýval predovšetkým prvý správca ústavu Ferdinand Písecký (25. 11. 1879, Praha – 25. 10. 1934, Bratislava). Pred vojnou pôsobil ako profesor učiteľského ústavu, za vojny ako legionár a bol pobočníkom Milana Rastislava Štefánika. Ako správca ústavu vyučoval československý jazyk a literatúru, ale plynule hovoril po slovensky. V Modre bol váženou osobnosťou, mal rešpekt a úctu. Po skončení učiteľskej činnosti pracoval ako krajinský školský inšpektor, vládny radca a pracovník Referátu Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave. Pochovaný je v Modre.

Alois Zbavitel

Ďalším Novomeského učiteľom bol Alois Zbavitel (18. 6. 1899 Frenštát pod Radhoštem – 27. 2. 1977 Ostrava). Pôsobil ako profesor učiteľského ústavu v Brne, v rokoch 1919 až 1932 na učiteľskom ústave v Modre. Vyučoval slovenský jazyk, prírodopis a hospodárstvo. Okrem toho sa venoval vzdelávacím, kultúrnym a spoločenským aktivitám. Bol vynikajúcim rečníkom. Po skončení modranského pôsobenia učil na učiteľských ústavoch v Spišskej Novej Vsi a v Košiciach. V roku 1938 musel Slovensko nedobrovoľne opustiť, ale ďalej učil a po odchode na dôchodok zostával stále literárne činný.

Emil Hula

Tretím Novomeského učiteľom bol Emil Hula (4. 8. 1883 Noutonice – 17. 3. 1942 Praha), významný hudobný pedagóg a publicista. V Modre vyučoval hudobnú výchovu, zaslúžil sa o povznesenie slovenského hudobného života a cenná je jeho zberateľská činnosť, v rámci ktorej zozbieral 2500 ľudových piesní.

Všetci traja patrili ku generácii českých učiteľov, ktorí prispeli k rozvoju slovenského školstva po vzniku Československej republiky.