Záujem rodičov o individuálne vzdelávanie má podľa Centra vedecko-technických informácií stúpajúcu tendenciu. Počet detí a žiakov v tomto vzdelávaní prirodzene rastie. Štatistiky hovoria, že nie všetci žiaci na individuálnom vzdelávaní sa vzdelávajú len v domácom prostredí. Obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa vychádza zo školského vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠkVP“) kmeňovej materskej školy (ďalej len „MŠ“), ktorý je vytvorený podľa rámca štátneho vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠVP“) pre predprimárne vzdelávanie v MŠ. ŠkVP materskej školy by mal byť verejne dostupný a zverejnený na webovej stránke MŠ. Ak je individuálne vzdelávanie povolené na žiadosť rodiča, potom obsah vzdelávania určí kmeňová MŠ v spolupráci so zákonným zástupcom dieťaťa najneskôr do 31. augusta.

Realizácia individuálneho vzdelávania

Podľa školského zákona sa individuálne vzdelávanie uskutočňuje bez pravidelnej účasti dieťaťa na vzdelávaní v MŠ a patrí k formám osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Podľa Ludrovanovej (2023a) sa môže realizovať ako:

• vzdelávanie v rodine – dieťa vzdeláva matka, resp. iný rodinný príslušník, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa školského zákona;
• komunitné vzdelávanie – spojí niekoľko rodín a vzájomne sa podieľajú na učení svojich detí, pričom sa pri vzdelávaní striedajú;
• vzdelávacia skupina – spája niekoľko rodín, pričom vzdelávanie delegujú na učiteľa, resp. učiteľov, ktorí sa venujú viacerým deťom na individuálnom vzdelávaní;
• kombinácia vyššie uvedených spôsobov, napr. vzdelávanie v rodine s komunitným vzdelávaním.

Napriek tomu, že laická verejnosť tento druh vzdelávania nazýva individuálne vzdelávanie, deti sa neučia výlučne doma a povinná príprava na školu sa nerealizuje prísne individuálne. Ludrovanová (2023a) uvádza, že niekedy je priestorom na vzdelávanie aj exteriér, knižnica, galéria, múzeum. Na vzdelávaní detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie prostredníctvom domáceho vzdelávania, sa nepodieľa len rodina, ale deti sa vzdelávajú aj inými spôsobmi. Veľmi často sa tak deje v komunitných školách.

Severini Kožuchová a Brezovská (2021) dodávajú, že individuálne vzdelávanie sa realizuje aj v inštitucionálnom prostredí.

Komunitné vzdelávacie centrá (komunitné MŠ) sú zariadenia, ktoré ponúkajú rozmanité netradičné edukačné postupy pre deti rôznych vekových kategórií. Ich štruktúra je navrhnutá tak, aby rozvíjala potenciál dieťaťa. Zameriavajú sa na rozvíjanie kognitívnych schopností a sociálnych zručností detí. Mnohé z týchto centier spolupracujú so štátnymi MŠ, ktoré podporujú alternatívne vzdelávanie. Poskytujú centrám odbornú pedagogickú pomoc. Do práce komunitných centier sa vo veľkej miere zapájajú aj rodičia žiakov, ktorí ich aj financujú. Kľúčová je osobnosť učiteľa, ktorý je líder, facilitátor, kouč, využíva alternatívne vyučovacie metódy a postupy, aktivizujúce metódy zamerané na rozvoj tvorivosti a kritického myslenia. Komunitná MŠ je podľa Kolářa (2012) školou, ktorá je zriaďovaná určitou komunitou a je určená pre deti komunity. Kratochvílová (2017) dopĺňa, že komunitná škola je zriadená pre skupinu ľudí, ktorých spojila túžba vychovávať svoje deti alternatívnym spôsobom.

Občianske združenia (ďalej len „OZ“) praktizujúce individuálne vzdelávanie. Severini Kožuchová a Brezovská (2021) uvádzajú, že ich cieľom je rozširovať povedomie o individuálnom vzdelávaní, podporujú rodiny, ktorých deti sú na domácom vzdelávaní. Organizujú individuálne vzdelávanie pre svoje deti, príp. deti známych. Spájajú všetkých aktérov tohto druhu vzdelávania od detí, rodičov, kmeňových škôl až po štátne orgány. Upovedomujú rodičov o individuálnom (domácom) vzdelávaní, radia, ako s ním začať, ako v ňom pokračovať, ponúkajú rôzne vzdelávacie kurzy, natáčajú a rozširujú videá, ponúkajú inšpirácie, ktoré pomáhajú deťom pri domácom vzdelávaní, pomáhajú rodičom pri výbere pracovných listov, vhodnej literatúry, učebníc, požičiavajú učebné pomôcky. Vo väčšine prípadov pracujú na báze dobrovoľnosti.

Výhody inštitucionálneho vzdelávania v materskej škole

Materská škola je miesto, kde dieťa obvykle vo veku troch rokov vstupuje za účelom vzdelávania a socializácie s rovesníkmi, je to pre dieťa prvé sociálne inštitucionálne prostredie, do ktorého vstupuje. Už to nie je miesto, kde učiteľ poučuje dieťa, kde je jediným nositeľom poznania, napriek tomu mnohí rodičia sú presvedčení, že inštitucionálne vzdelávanie neposkytne ich dieťaťu to, čo ich dieťa potrebuje. Čáp a Mareš (2001) uvádzajú, že súčasná škola sa usiluje o to, aby v nej prevládalo zmysluplné učenie, učenie aktívne, konštruujúce, kumulatívne, autoregulované, cielené, situačne situované a individuálne odlišné. Podľa Prášilovej (2003) pri dobre a profesionálne naplánovanom vzdelávaní v MŠ školách dochádza k uskutočňovaniu efektívneho zážitkového vzdelávania. Dobre koncipovať cieľ a obsah vzdelávania a pretransformovať ho do predškolského vzdelávania dokáže len odborne fundovaný učiteľ. Jednou z veľkých výhod inštitucionálneho vzdelávania v MŠ je, ak učiteľ využíva v práci zmysluplné učenie a odborne ho plánuje a realizuje s deťmi.

Ďalšou výhodou je (Papuga, 2020), že MŠ umožňuje sociálnu interakciu s rovesníkmi. Prostredníctvom otvorených modelov správania prostredie umožňuje deťom realizáciu širokého spektra spoločenských kontaktov. Dieťa sa prirodzeným spôsobom naučí vytvárať a udržiavať si sociálne väzby a vzťahy, reagovať v sociálnych situáciách. MŠ tak prirodzeným spôsobom formuje charakter dieťaťa, jeho sociálne a spoločenské kompetencie, jeho postoje, záujmy, názory a presvedčenia. Uvedené kompetencie uľahčujú socializáciu dieťaťa aj v inom ako školskom prostredí a neskôr im pomôže pri adaptácii na prostredie základnej školy. MŠ vzdelávajú podľa odborne vypracovaný