Pravidlá efektívnej preventívnej práce so žiakmi

Súčasná situácia si vyžaduje realizovanie efektívnej prevencie v škole. Jej efektívnosť ovplyvňujú rôzne faktory, je potrebné dodržiavať určité zásady a pravidlá. Podľa Procházku (2019) má efektívna prevencia nasledujúce atribúty:

• systémovosť,
• komplexnosť (či pôsobíme na všetky zložky utvárajúce postoje),
• dynamickosť (zmeniť preventívny plán na základe jeho vyhodnotenia je kľúčové),
• nepretržitosť (prevencia nemôže byť iba kampaň, musí byť súčasťou trvalej kultúry školy) a
• cyklickosť.

V rámci prevencie a výchovného pôsobenia na žiakov je nutné prepojenie kognitívnej, afektívnej a konatívnej zložky ich osobnosti (prepojenie na: vedomosti – postoje – sociálne zručnosti). Učiteľ musí sprostredkovať objektívne vedomosti o sociálno-patologických javoch, čo prispieva k zvyšovaniu právneho vedomia žiakov. Samotné informácie však nestačia. Úsilie musí zameriavať aj na rozvíjanie negatívnych postojov k takýmto javom. Škola musí vyzbrojiť žiakov rozvíjaním sociálnych zručností zameraných na odmietanie rizikového či problémového správania za predpokladu, že budú žiaci k nemu motivovaní vonkajším prostredím. Škola musí upevňovať autoregulačný systém žiakov a ich zodpovednosť za vlastný život a správanie aj v podmienkach rizikových a ohrozujúcich životných situácií.

Súčasná situácia akcentuje pri realizovaní prevencie dva aspekty:

• aby sa žiaci základných a stredných škôl nedopúšťali problémového správania, ktoré môže prerásť až do páchania trestnej činnosti a
• nestali sa obeťou (napr. šikanovania, sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi a ďalších trestných činov).

Monitoring výskytu rizikového správania

Keďže variabilita nevhodného správania je u žiakov druhého stupňa široká, je nutné realizovať monitoring výskytu rizikového či problémového správania. Podľa skladby žiakov a problémov, ktoré sú špecifické a vychádzajú napr. z rozmanitosti školských tried, dlhodobého pôsobenia sociálnych vplyvov a pod., sa treba cielene zameriavať aj na preventívne aktivity, pričom treba zohľadňovať množstvo faktorov. Jedným z určujúcich je vek adresáta prevencie. Vek ovplyvňuje voľbu metód a foriem prevencie, ako aj skutočnosť, na ktoré riziká a druhy nevhodného a problémového správania je nutné sa v prevencii zameriavať (Emmerová, 2021). Čím je vek nižší, tým musí byť prevencia menej špecifická a viac sa musia preventívne aktivity zameriavať na zdravie. Vekom rastie význam racionálnej argumentácie, preto je vhodné dať priestor diskusii. Čím je vek žiakov vyšší, tým viac by sa mali aktívnejšie do preventívnych aktivít zapájať.

Žiakov vo veku 6 až 12 rokov treba naučiť zručnostiam ako vychádzať s rovesníkmi, zapojiť sa do skupiny. V tomto veku majú tendenciu premýšľať čiernobielo a podľa očakávania druhých nechajú sa ľahko ovplyvniť partiou rovesníkov, kamarátov. Treba pokračovať v zdôrazňovaní hodnoty zdravia. Poskytované informácie by mali byť konkrétne, vhodné je zrozumiteľne ich vysvetľovať.

Vo veku 12 až 15 rokov nastupuje puberta. Obdobie sa spája s kritikou voči rodičom, učiteľom, autoritám. Prevencia sa musí zameriavať na rozvoj sociálnych zručností, vhodné sú interaktívne programy, ktoré pomáhajú čeliť sociálnemu tlaku. Treba rozvíjať asertívne správanie, realizovať aktivity zamerané na skvalitnenie komunikácie, nenásilné zvládanie konfliktov a zvládanie stresu.

Približne od 13 rokov sa mení spôsob myslenia a realizátor prevencie by mal byť skôr partnerom v oblasti poskytovania informácií. Dospelé osoby by mali poskytovať podporu pri problémoch.

Vo veku 15 až 19 rokov dochádza k telesnému a duševnému dozrievaniu. Objavuje sa schopno