Adolf Gustáv Medzihradský – učiteľ Pavla Országha Hviezdoslava

Pôsobil ako advokátsky koncipient a sudca. Podstatnú časť života prežil v Dolnom Kubíne. Radí sa k najvýznamnejším zjavom slovenskej literatúry. Jeho prvým učiteľom bol Adolf Gustáv Medzihradský.

Adolf Gustáv Medzihradský (1835 – 1919) pochádzal z učiteľskej rodiny, absolvoval kežmarské lýceum a keď jeho otec v učiteľskom úrade v Leštinách ochorel, prevzal jeho vyučovacie povinnosti.

Pravdepodobne už na tejto škole spracoval dielo „Pravidlá školské“, ktoré je považované za spoločné dielo otca a syna Medzihradských. Pravidlá prinášajú požiadavky na správanie žiaka, formovanie základných princípov, ktorými by sa mal riadiť vo svojom mravnom a citovom živote.

V roku 1863 odmietol podpísať patent o vyučovaní maďarčiny na ľudových školách a miestna vrchnosť ho prinútila opustiť učiteľskú katedru v Leštinách. Medzihradský prešiel na ev. a. v. ľudovú školu vo Vyšnom Kubíne a neskôr začal učiť na ev. a. v. ľudovej škole v Dolnom Kubíne. Pre tunajšiu školu vypracoval rozvrh hodín charakteristický širokým, ale didakticky vyváženým obsahom vzdelávania, stal sa známy výsledkami vo vyučovaní kreslenia, ale vysoko boli oceňované aj jeho hodiny spevu, nakoľko bol vynikajúcim spevákom, hudobníkom aj hudobným teoretikom.

Za čias leštinského pôsobenia bol jeho žiakom budúci bard slovenskej poézie Pavol Országh Hviezdoslav. Podľa svedectiev bol to on, kto Hviezdoslava, píšuceho po maďarsky, národne prebudil a otvoril mu svet klasickej slovenskej poézie. Posudzoval jeho literárne práce a po mnohé roky s ním zostal v osobnom i písomnom kontakte. Hviezdoslav bol medzi prvými, kto našiel svojho obľúbeného učiteľa na smrteľnom lôžku.

Podľa zachovaného svedectva povedal: „Ach, zlatý môj, musím ti závidieť takúto krásnu smrť.“ Nebyť učiteľa Adolfa Medzihradského, mohla slovenská literatúra a básnické umenie prísť o svojho najväčšieho predstaviteľa.