Ak chce človek niečo dosiahnuť, musí si veriť

Obaja ste úspešne absolvovali univerzitné štúdium špeciálnej pedagogiky. Prečo ste si vybrali štúdium práve tohto odboru?

V. V.: Odmalička som chcela byť učiteľkou. Už na základnej škole som rada pomáhala slabším. Keď niečo nechápali, vysvetlila som im to posunkovým jazykom. Preto som si vybrala strednú školu Pedagogickú a sociálnu akadémiu v Lučenci, odbor učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, kde vtedy integrovali žiakov so sluchovým postihnutím. To ma vlastne naštartovalo k štúdiu špeciálnej pedagogiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Mojim cieľom bola práca s deťmi, ktoré majú sluchový postih ako ja.

R. V.: Podobne ako moja manželka, aj ja som vyštudoval Pedagogickú a sociálnu akadémiu v Lučenci, kde táto škola vytvorila dobré podmienky pre integráciu žiakov so sluchovým postihnutím. To ma tiež nasmerovalo na štúdium špeciálnej pedagogiky na Prešovskej univerzite v Prešove, kde som bol vraj prvým študentom s hendikepom na Pedagogickej fakulte. Už od základnej školy som rád pomáhal svojim rovesníkom pri učení, takže profesia pedagóga mi prirástla k srdcu. Keď som pracoval v škole, mal som pocit, že moje vzdelávanie v odbornej oblasti akosi ubúda, tak som sa prihlásil na rigorózne štúdium, neskôr na bakalárske štúdium na Filozofickej fakulte pražskej Univerzity Karlovej, odbor čeština v komunikácii nepočujúcich, ktorý sa zameriava na lingvistiku posunkového jazyka, kultúru nepočujúcich a písanú češtinu nepočujúcich.

Vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím má svoje špecifiká. Čo je v pedagogickej praxi s týmito žiakmi v prostredí špeciálnych škôl najdôležitejšie?

Keďže sme obaja okúsili prácu špeciálneho pedagóga v prostredí špeciálnych škôl, z vlastných skúseností môžeme povedať, že práca s týmito deťmi by mala byť nielen povolaním, ale predovšetkým poslaním. Treba naozaj chcieť, aby sa každý žiak vo všetkej miere rozvíjal, pretože od ich dôkladného rozvoja závisí ich ďalšia budúcnosť. Keďže sluchový postih uberá o jeden zmysel − o sluch, nemôžeme sa na žiaka pozerať ako na žiaka, ktorému práve tento zmysel chýba, ale ako na človeka so všetkými zmyslami, ktoré má. Z toho vyplýva, že žiakovi chýba najviac plnohodnotná komunikácia a plnohodnotný prísun informácií. Toto je najdôležitejšie, čo by sme mali žiakovi poskytnúť, a to komunikačnou formou, akú jednotliví žiaci potrebujú a komunikačnou technológiou, ktorou je prísun informácií pre nich najoptimálnejší (projektor, interaktívna tabuľa, počítač, tablet so vzdelávacími aplikáciami a pod.).

V dnešnej dobe je stále aktuálnou témou začleňovanie handicapovaných žiakov do bežných tried základných škôl. Aké vzdelanie, aké vlastnosti by mal mať učiteľ žiakov so sluchovým postihnutím? Aké podmienky by mala mať škola vytvorené, aby poskytla žiakovi so sluchovým postihnutím kvalitné vzdelávanie?

Integrácia je stále aktuálnou a háklivou témou v komunite nepočujúcich. Mnohým asi najviac prekáža myšlienka väčšinovej populácie, že dať dieťa do bežných tried základných škôl je lepšie, ako dať dieťa do špeciálnych škôl. Pritom zabúdajú, že špeciálna škola dokáže tiež vytvoriť podmienky vhodné potrebám týchto žiakov, možno aj lepšie. Vždy záleží od individuálneho charakteru žiaka a nesmieme zabúdať ani na druhy osôb so sluchovým postihnutím: nepočujúci, nedoslýchaví rôzneho stupňa, ohluchnutí a osoby s kochleárnym implantátom. Ale