Finančná gramotnosť v základných školácj v SR z pohľadu ŠŠI

Národný štandard finančnej gramotnosti naznačuje, akými poznatkami, zručnosťami a skúsenosťami musia pedagogickí zamestnanci a žiaci disponovať, aby mohli nepretržite rozširovať svoje vedomosti o osobných financiách podľa toho, ako sa budú meniť ich zodpovednosti a príležitosti.

Stav rozvíjania finančnej gramotnosti kontrolovali školskí inšpektori v priebehu dvoch rokov (2011/2012 a 2012/2013) v 258 základných školách. Cieľom úlohy bolo zistiť stav rozvíjania a mieru zapracovania Národného štandardu finančnej gramotnosti (ďalej „NŠFG“) do školských vzdelávacích programov (ďalej „ŠkVP“). Informácie sa získavali analýzou ŠkVP, dokumentácie škôl, materiálov poradných orgánov riaditeľa školy, rozhovorov s riaditeľmi škôl, vedúcimi metodických orgánov, prípadne pedagogickými zamestnancami poverenými koordináciou finančného vzdelávania.

Implementácii stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a v oblasti manažmentu osobných financií (na jednotlivých stupňoch vzdelania) venovalo pozornosť 52,33 % škôl. Forma implementácie NŠFG do školských vzdelávacích programov bola v školách rôzna, niektoré školy ho rozpracovali komplexne, iné čiastočne a časť vôbec.

Témy NŠFG (Človek vo sfére peňazí, Finančná zodpovednosť a prijímanie rozhodnutí, Zabezpečenie peňazí pre uspokojenie životných potrieb – príjem a práca, Plánovanie a hospodárenie s peniazmi, Úver a dlh, Sporenie a investovanie, Riadenie rizika a poistenie), minimálne požiadavky na rozvíjanie funkčnej finančnej gramotnosti (ďalej „FG“), celkové a čiastkové kompetencie, poznatky, zručnosti a skúsenosti na referenčnej úrovni pre ISCED 1 a ISCED 2, boli kvalitatívne najlepšie spracované v školách, ktoré mali problematiku obsiahnutú v samostatných prílohách svojich ŠkVP. K implementácii NŠFG do školských vzdelávacích programov zvolili školy rozdielny prístup. Mnohé zapracovali stanovené témy do niektorých všeobecnovzdelávacích predmetov, častejšie do tých, ktoré boli obsahovo viazané k problematike FG. Len v časti škôl rozpracovali celkové kompetencie stanovené v rámci jednotlivých tém do čiastkových kompetencií, ktoré musí absolvent dosiahnuť. Stratégia rozvíjania finančnej gramotnosti bola v týchto subjektoch zapracovaná aj do plánov práce školy, plánov metodických orgánov a do plánovaného obsahu triednických hodín na príslušný školský rok. V rámci zapracovania do ŠkVP ho zväčša zaradili do časti za prierezové témy (niektoré školy ho poňali nesprávne, ako prierezovú tému), kde uvádzali stručnú charakteristiku a spôsob jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacieho procesu. V materiáloch boli rozpracované témy, pomenované predmety a obsah jednotlivých tém v daných predmetoch, opísané formy práce a očakávania, ktoré by mali žiaci dosiahnuť s uvedením konkrétnych aktivít podporujúcich rozvoj jednotlivých kompetencií (pri každej z úrovní NŠFG sú v očakávaniach opísané poznatky, zručnosti a skúsenosti, ktoré by mali byť absolventi schopní preukázať).

Prílohy ŠkVP boli zväčša otvorenými dokumentmi, v ktorých bolo uvedené, akými poznatkami a zručnosťami by mali pedagógovia a žiaci disponovať, aby mohli rozširovať svoje vedomosti o osobných financiách. Školy sa v rámci referenčnej úrovne 1 jednotlivých čiastkových kompetencií NŠFG zamerali na pochopenie základných pojmov súvisiacich so svetom financií (napr. práca, mzda, nakupovanie, sporenie, hospodárnosť...) a na riešenie jednoduchých slovných úloh z praxe, ktoré modelovali najmä nakupovanie. V rámci referenčnej úrovne 2 už žiaci riešili náročnejšie úlohy vyžadujúce analýzu, hodnotenie či komparáciu (napr. pri stanovovaní finančných cieľov a ich priorít, porovnaní výhodnosti bankových produktov).

V školách, ktoré mali obsah Národného štandardu finančnej gramotnosti implementovaný do ŠkVP, boli jednotlivé témy zapracované do učebných osnov s rôznou úrovňou rozpracovanosti, pričom absentovali hlavne očakávané poznatky, zručnosti a skúsenosti v učebných osnovách predmetov, ktoré boli svojím obsahom vhodné (najčastejšie to boli matematika, prírodoveda, vlastiveda, slovenský jazyk a literatúra, informatická výchova a informatika, občianska náuka, etická výchova), resp. v obsahu niektorých prierezových tém (osobnostný a sociálny rozvoj, mediálna výchova, tvorba projektu a prezentačné zručnosti).