Globálne vzdelávanie a nové horizonty kurikula

Globálne vzdelávanie považujeme za vzdelávací prístup, ktorý podnecuje k dosiahnutiu zmeny, ktorá vedie k hlbšiemu porozumeniu rôznorodosti a nerovností vo svete, k príčinám existencie konfliktov a k možnostiam riešenia problémov spojených s rôznorodými kolíziami. Podnecuje všetkých zainteresovaných, bez ohľadu na vek, ku skúmaniu globálnych otázok a ich zaangažovaniu s každodenným životom. Narúšaním stereotypov a podporou nezávislého, samostatného myslenia sa globálne vzdelávanie usiluje pomôcť rozvíjať celistvú osobnosť, ktorá prispieva k pozitívnym zmenám v lokálnom a globálnom rozmere (Kurčíková, 2012).

Ciele a hlavné témy globálneho vzdelávania

Pri definovaní obsahu globálneho vzdelávania je nevyhnutné zareagovať na aktuálne výzvy vo svete. Existujú základné tematické celky, ktoré sa snažia komplexne pokryť problematiku globálneho vzdelávania.

Príklad tém:

Chudoba a hlad, demografický vývoj vo svete, demokracia a občianska spoločnosť, spravodlivý obchod (Fair Trade), gender, globalizácia, vzdelanie, humanitárna a rozvojová pomoc, ľudské práva, média a etika v médiách, menšiny (utečenci a migrácia), svetový obchod a dlh, vojnové konflikty a terorizmus, multikulturalizmus a tolerancia verzus xenofóbia a diskriminácia, životné prostredie a iné.

Medzi základné globálne problémy patria:

• znečistenie životného prostredia,
• migrácia,
• rasizmus,
• hrozba jadrovej vojny a pod.

Týkajú sa enormnej časti ľudskej populácie a ohrozujú samotnú existenciu človeka, pretože sa dotýkajú každého z nás, bez ohľadu na vek.

Medzi východiskové druhy globálnych problémov zaraďujeme:

• ekologické problémy – podmaniteľský vzťah k svetu (ničenie prírodných zdrojov, zamorovanie prostredia),
• sociálne problémy – podmaniteľský vzťah k ľuďom (sociálna, rasová, etnická, náboženská neznášanlivosť, sociálna spravodlivosť, vojny, násilie, terorizmus),
• personálne problémy – kríza človeka, ktorá vedie k odcudzeniu ľudskej podstaty,
• technologické problémy – posthominálny rozmer techniky.

Na základe uvedených východiskových druhov globálnych problémov globálneho vzdelávania (výber z Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie 2012 – 2016) rozoznávame:

1. Afektívne ciele – prijímať zodpovednosť za seba, vnímať svoju úlohu vo svete, rešpektovať odlišné názory a pohľady na svet, chápať vzájomnú závislosť a prepojenosť rôznych oblastí sveta, rôznych dimenzií rozvoja, vnímať svoje možnosti aktívne sa podieľať na rozvoji na lokálnej i globálnej úrovni.
2. Psychomotorické ciele – využívať nástroje demokracie pri podieľaní sa na verejnom živote, napr. volebné právo, petičné právo, právo na slobodný prístup k informáciám, právo na združovanie, dokázať vymedziť problém, analyzovať, hľadať rôzne riešenia, vybrať tie najvhodnejšie, využívať pri riešení vlastné skúsenosti, skúsenosti ostatných, odhadnúť svoje schopnosti a hľadať možnosti, ako ich využiť pri riešení problémov, na základe informácií si vytvoriť vlastný názor a podporiť ho argumentmi, vedieť prijať názor