Karol Dobis – učiteľ Jur Hronca, Leopold Bruck – učiteľ Janka Matúška

Karol Dobis – učiteľ Jur Hronca

Jur Hronec (17. 5. 1881, Gočovo, okr. Rožňava – 1. 12. 1959, Bratislava, pochovaný je v Gočove) – vysokoškolský učiteľ, pedagóg, nestor slovenskej matematiky, iniciátor vzniku viacerých vysokých škôl na Slovensku. Bol prvým rektorom Slovenskej vysokej školy technickej. Jeho menom je pomenované Gymnázium Jura Hronca v Bratislave, v Gočove je jeho pamiatke venovaný rodný dom.

Základy vzdelania získal na gočovskej evanjelickej ľudovej škole, kde ho učili traja učitelia: Pavol Prúniy, Pavol Terray a Karol Dobis. Prvým jeho učiteľom bol Pavol Prúnyi, ktorý však nemal vzdelanie na primeranej úrovni, naučil deti iba písať a trochu počítať. Pavol Terray nezanechal priaznivý dojem, nakoľko neuznával národné práva Slovákov. Od štvrtej triedy ho však učil Karol Dobis (v rokoch 1892 - 1900), ktorý bol aj gočovským organistom. Hronec si naň spomína ako na výborného učiteľa, svedomitého a poriadkumilovného človeka. Mal spracovaný plán, organizoval výučbu tak, aby zaujal žiakov, navzájom sa nevyrušovali a chcel im dať čo najviac poučenia do života. Spolu s miestnym farárom v mladom Jur Hroncovi zbadali vlohy pre matematiku a naliehali na rodičov, aby ho dali na ďalšie štúdiá. Otec ho dal na vyučenie remeselníkovi do Dobšinej, ale po smrti otca ho matka dala zapísať na rožňavské gymnázium a po jeho skončení pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky na univerzite v rumunskej Kluži.

Leopold Bruck – učiteľ Janka Matúška

Janko Vlastimil Matúška (10. 1. 1821, Dolný Kubín – 11. 1. 1877, Dolný Kubín) – básnik, prozaik a dramatik. Počas štúdií na bratislavskom evanjelickom lýceu sa stal blízkym spolupracovníkom Ľ. Štúra. Po jeho odvolaní z postu námestníka profesora Juraja Palkoviča opustil s priateľmi lýceum. Pri tejto príležitosti zložil J. Matúška verše na nápev ľudovej piesne, ktoré sú dnes hymnou Slovenskej republiky.

Učiteľom Janka Matúšku na ľudovej škole v Dolnom Kubíne sa stal Leopold Bruck (15. 11. 1800, Žaškov). V rodisku vychodil ľudovú školu, kde ho učil otec. V štúdiu pokračoval na rožňavskom ev. a. v. lýceu a potom v Bratislave. Po otcovej smrti prevzal jeho učiteľské miesto v Žaškove, kde získal prvé učiteľské skúsenosti. V roku 1831 bol povolaný do Dolného Kubína, kde v roku 1837 inicioval založenie Oravskej vychovávateľskej spoločnosti. Stál aj pri vzniku Matice slovenskej, ktorej venoval hodnotnú numizmatickú zbierku, zachránil aj Čaplovičovu knižnicu, ktorú ako knihovník skatalogizoval. Pre školské potreby spracoval aj Novú čítanku pre menšiu školskú mládež (1848), v ktorej uplatnil mnohoročné pedagogické a didaktické skúsenosti. Zomrel 18. 4. 1866 v Dolnom Kubíne a za celoživotnú učiteľskú prácu získal od panovníka Záslužný strieborný kríž s korunou (1865).