Rozhovor - Potrebujeme proaktívny prístup k riešeniu problémov

„Ohroziť nás môže všetko, čo tvorí medzeru vo vedomostiach a zručnostiach“

Čo považujete za silné stránky kvalitných pedagógov?  

Za silné stránky kvalitných pedagógov považujem predovšetkým schopnosť učiť sa a riešiť nové problémy, a to jednak problémy vo vzdelávacej oblasti, ktorá je doménou ich expertízy, ako aj v celej spoločnosti. Za posledných niekoľko rokov si zažívame extrémne dynamické rapídne zmeny nielen v tom, čo je po konvenčnej stránke považované za kľúčový obsah jednotlivých vzdelávacích oblastí, ale mení sa aj prístup k technológiám, mení sa prístup k žiakom, mení sa celkovo to, čo tradične považujeme za výchovu a vzdelávanie. Kvalitný pedagóg alebo pedagogička, podľa mňa, dokážu na tieto veci brať ohľad a prispôsobiť svoju profesiu tomu, čo sa deje okolo nich. Myslím tým doučovanie sa vecí vo svojej oblasti, prispôsobovanie metód a foriem tomu, čo žiaci potrebujú pre úspech, a myslím tým napríklad aj využívanie najnovších technológií, ktoré sa ukazujú byť potenciálne veľkou pomocou pri riešení rozličných problémov. 

Ktoré  podporné mechanizmy sú potrebné na udržanie týchto ich silných stránok?

Kľúčový pre posilnenie a udržanie silných stránok kvalitných pedagógov je napríklad princíp osobného majstrovstva, teda branie svojej pozície ako to, čo je a malo by byť – pedagógovia majú vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, potrebujú byť odborníci na to, čo robia. Rešpekt spoločnosti voči nim sa preukáže iba vtedy, ak sa to odzrkadlí v ich činnosti. Ďalej vnímam ako kľúčové preberanie zodpovednosti nad učením sa a vzdelávaním sa, a preto potrebujeme, aby práca pedagógov aj bavila, aby mali motiváciu posúvať sa. Nečudujem sa demotivácii, nechuti, vyhoreniu, ak nie sme naučení prispôsobovať sa meniacim sa nárokom (žiakov, rodičov, spoločnosti). To sa však nedá bez proaktívneho prístupu k riešeniu týchto problémov; ak to zanedbáme, bude sa to iba zhoršovať. 

Tieto princípy aj myšlienky sú súčasťou princípov učiacich sa organizácií1. Škola potrebuje mať spoločnú víziu, zamýšľať sa nad svojou rolou v celkovom systéme a zvažovať, v akom kontexte vlastne učíme. Každá škola tieto princípy dokáže aplikovať a všetkým v nej bude z dlhodobého hľadiska lepšie, ak to spraví (hoci si to z krátkodobého hľadiska vyžaduje investíciu vo forme času a manažmentu zmeny). Aj pomoc pri takomto nastavovaní je súčasťou novej úlohy krajských pracovísk Národného inštitútu vzdelávania a mládeže [ďalej len „NIVaM“ (bývalé MPC)]. Podporou už v niektorých regiónoch sú a v budúcnosti ešte viac budú regionálne centrá podpory učiteľov (ďalej len „RCPU“).

Čím treba začať pri motivovaní kolegov k tomu, aby začali učiť po novom? 

Z mojej skúsenosti z rôznych organizácií je to o tom, nechať samotných členov tímu pomenovať, čo sú kľúčové problémy. Posťažovať sa, ale treba spraviť aj ten druhý krok – hľadať príčiny toho, na čo sa sťažujeme. A následne, v drobnom, skúsiť riešenie. Je šanca, že sa to nepodarí, to je v poriadku – tak preskúmame príčinu, prečo sa to nepodarilo a skúsime znova, využívame tzv. „iteratívny proces”. Z mojej skúsenosti do toho pomáha dať aj elementy „design thinking”², teda riešení, ktoré nezohľadňujú len našu perspektívu, ale zohľadňujeme pritom aj potreby cieľovej skupiny. 

Ak ma napríklad hnevá slabá proaktivita žiakov, nestačí spraviť brainstorming, ako to opraviť, vyskúšať a zistiť, že to nejde. Potrebujeme spätnú väzbu, spýtať sa žiakov, ako vnímajú problém a jeho príčiny oni? Čo by sa muselo stať, aby to chceli riešiť a participovať na riešení? To isté platí na úrovni motivácie v zborovni – riaditeľ sa môže snažiť, koľko chce, pokiaľ sa nespýta pedagógov, čo by ich motivovalo, príp. nezistí dôvody ich demotivácie, vyjde snaha navnivoč.  

Aké príležitosti ponúka reforma vzdelávania učiteľom? Čo ňou získajú?

Riešenia z minulosti a rozhorčovanie sa nad tým, ako a prečo to, čo fungovalo, už dnes nefunguje, nestačí. Radikálne sa zmenila doba, tempo zmien sa nespomaľuje a naša jediná šanca ako nezapadnúť prachom, je vzchopiť sa a začať riešiť problémy proaktívne. Medzi top príležitosti patrí možnosť zapojiť sa čo najskôr do implementácie a dostať v nej podporu, dôležité je prepojenie siete škôl a zhromažďovanie príkladov dobrej praxe, kde už veci fungujú (a pochopenie toho, prečo fungujú). Kľúčová je podpora, ktorú poskytujú a budú poskytovať krajské pracoviská NIVaMu a RCPU.  Ďalšími príležitosťami budú podporné a metodické materiály tvorené pre školy s participáciou a expertízou škôl. Tú obrovskú vlnu zmien, napr. zmeny vo fungovaní ekonomík, ale hlavne revolúciu, ktorú prinášajú najnovšie technológie – prirovnal by som to k šíreniu internetu na konci 90. rokov, môžeme vnímať ako tragédiu a skazu, alebo ako niečo, čo môže „nakopnúť” náš akčný potenciál a posunúť nás ďalej. Ak budeme stagnovať a očakávať, že „to prejde“, podmyje nám nohy. Alebo ju môžeme skúsiť „chytiť” a plávať s ňou. Hlavne to potrebujeme spraviť spoločne, kolektívne.

Ako môže riaditeľ školy v súčasnej dobe minimalizovať hrozby,  ktoré by sa mohli vyskytnúť,  ak učitelia nedokážu reflektovať požiadavky meniacej sa doby?

Zvolením a aplikovaním ľubovoľnej metódy riešenia problémov³.

Použiť existujúce a overené metódy a rámce.  Rámce, ktoré preferujem, a s ktorými pracujem dlhodobo osobne, ale aj napr. pri predmete Zvedavé učenie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sú:

• Design thinking (pre pochopenie cieľovej skupiny a postup pre problémov),
• Project-based-learning (ako metodika výučby, ktorá sa však dá aplikovať aj v rámci interných procesov organizácie),
• a potom nástroje na identifikáciu existujúcich a chýbajúcich zručností. My napríklad pracujeme s metodikou Universal Skills Builder4, ktorej výhodou je, že sa dá využiť pre hodnotenie žiakov, ako aj zamestnancov organizácie (v našom prípade učiteľského zboru). 

To, čo nás môže ohroziť, je všetko, čo tvorí medzeru v zručnostiach/vedomostiach (v angličtine skills/knowledge gap). Ak moji pedagógovia nevedia, čo je to generatívna umelá inteligencia, ak nepoznajú konkrétne metódy proaktívnej výučby, je to medzera vo vedomostiach. Ak som ja alebo moji pedagógovia demotivovaní, unavení, ak si nevieme udržať pozitívne vzťahy, je to medzera v zručnostiach.  Často je to však kombinácia oboch. Ak nepoznám (neštudoval som/nedoštudoval som si), aké sú možnosti motivovania žiakov v rámci výučby, potom to ani neviem realizovať. Ak neviem, ako sa dajú využiť mobilné telefóny pre kvalitnejšiu výučbu, tak to ani neviem robiť. Ak neviem, ako funguje môj mozog a moje telo, nemám kľúčový všeobecný prehľad zo psychológie, či nepoznám nástroje na budovanie mentálnej odolnosti, potom nezvládam vypätie/náročné situácie. To isté platí aj vo vzťahu k žiakom a rodičom. Ak nepoznám ich situáciu, neviem z čoho vychádzajú/s čím prichádzajú do školy, potom neviem, ako im môžem pomôcť lepšie fungovať a zároveň tým sebe uľahčiť prácu. 

Čo sa očakáva od rodičov v procese reformy vzdelávania,  akoby mohli, resp. vedeli pomôcť zmenám? 

Na rodičov máme „systémovo“ veľmi slabý dosah. Bavíme sa v podstate o významnej časti dospelej populácie krajiny. Ideálne by sme od nich potrebovali, aby nemali na školy iba požiadavky, ale aby proaktívne prichádzali s riešeniami, ktoré dokážu aj sami realizovať (a nevytvárať tak väčší tlak na vedenie/pedagogický zbor). Aby išli „ruka v ruke” s pedagógom a aby sa zlaďovali v tom, čo chcú obe strany dosiahnuť (úspech dieťaťa) a ako to dosiahnuť spoluprácou. Ideálne, samozrejme, je, ak do toho procesu definovania úspechu zatiahnu od istého veku aj samotné dieťa :). Ak prebehne toto zladenie, mali by rodičia doma viesť dieťa k tomu, aby spoločne dohodnutý postup dieťa rešpektovalo a pomáhať si takto „na diaľku”. Ako učiteľ som mal najlepšie interakcie a rozhovory s rodičmi práve vtedy, keď sme sa (za prítomnosti dieťaťa) úprimne porozprávali o tom, aké smerovanie by si pre dieťa predstavovali a dohodli sa, čo bolo mojou úlohou ako učiteľa a čo bolo ich úlohou ako rodičov. 

Ďakujeme za rozhovor.

1. Viac aj tu: https://www.sav.sk/journals/uploads/0914115007%2010%20Antalova-Rievajova.pdf
2. Viac aj tu: https://skillmea.sk/blog/co-je-design-thinking
3. Viac aj tu: https://managementmania.com/sk/
4. Viac aj tu: https://skillsbuilder.scholaempirica.org/skills/schopnost-naslouchat