Rozhovor s RNDr. Jozefom Lojanom - Kľúčové je nadviazať so žiakmi dobrý vzťah

„Úlohou školy je naučiť deti samostatne pracovať, tvorivo myslieť, vypestovať prirodzenú túžbu po nových vedomostiach.“

Ste riaditeľom školy, ktorá má viacero organizačných zložiek. Aké sú prednosti spojenej školy a v čom, prípadne, je riadenie viacerých zložiek náročnejšie?

Spojenie viacerých škôl má hlavne ekonomické výhody. Prevádzka jednej školy s dvoma organizačnými zložkami je efektívnejšia, než prevádzka dvoch samostatných škôl. Tento model je úplne bežný vo viacerých krajinách, kde je na jednej škole cca 1700 žiakov. Škola má jedného hlavného riaditeľa a každá zložka školy má ďalších sekundárnych riaditeľov. Stretli sme sa s tým napríklad u našich partnerských škôl. Naša škola však patrí medzi menšie školy čo do priestoru i do počtu žiakov. Je tvorená základnou školou a gymnáziom. Je pre nás trocha náročnejšie organizačne zvládnuť napríklad Testovanie 9 alebo externú časť maturitnej skúšky, kedy potrebujeme mať v škole priestor a pokoj na zvládnutie celoslovenského testovania. Čo sa týka manažmentu, tak je potrebné mať na pamäti aj potreby gymnázia, aj základnej školy a časovo to zladiť.

Vaši žiaci dosahujú úspechy na rôznych súťažiach v krajskej, celoslovenskej úrovni, aj v rámci stredoškolskej odbornej činnosti? Čomu prikladáte úspech?

Naši žiaci a študenti sa zapájajú do mnohých súťaží hlavne vďaka zanietenosti učiteľov, ktorí sú ochotní obetovať svoj čas pre študentov aj mimo vyučovania. Počas vyučovacích hodín získajú žiaci základné vedomosti a zručnosti, no ak majú pripraviť zaujímavý projekt alebo získať hlbšie vedomosti v nejakom odbornom predmete, tak tomu musia obetovať svoj voľný čas. Našim žiakom a učiteľom sa v posledných rokoch darí hlavne v predmetoch chémia, biológia a fyzika. Každý z týchto predmetov má u nás svoje plne vybavené laboratórium. Na zrealizovanie nejakého zaujímavého výskumného projektu je preto potrebný „len“ dobrý nápad, zanieteného učiteľa a žiakov ochotných ostať po škole. Potom sa môžeme tešiť z úspechov našich žiakov, ktorí reprezentujú seba, našu školu, naše mesto a tento rok aj Slovensko na medzinárodnej prehliadke výskumných projektov z chémie v tureckom Istanbule.

V minulom školskom roku ste pilotne spustili program Životológia pre žiakov 1. až 3. ročníka gymnázia. Ako by ste zhodnotili prínos tohto predmetu?

Program Životológia sa stretol s mimoriadne pozitívnym ohlasom zo strany študentov. Na našej škole ho realizujeme v spolupráci so Spoločenstvom pre oblastný rozvoj STEP. Mentori tohto občianskeho združenia sa stretávajú jedenkrát týždenne s našimi študentami. Program Životológie je najlepšie charakterizovaný na ich internetovej stránke, z ktorej vyberám: „Životológia výrazne dopĺňa vedomosti a poznatky získané v klasickom školskom systéme o zručnosti, ktoré mladý človek využíva na úspešné zvládnutie každodenných životných výziev a náročných situácií v oblasti vzťahov, úspechu, poznaniu a pochopeniu samého seba, nasmerovania svojho života. Pomocou mentorov mladých učí zábavnou formou rozvíjať svoje sebapoznávacie, komunikačné, vodcovské a sociálne zručnosti na to, aby mohol plne využívať svoj potenciál.“ Myslím si, že človek si má v škole rozvíjať nielen svoje vedomosti, ale aj svoju ľudskú stránku, svoju osobnosť a charakter. Na to je Životológia ideálna. Dovolím si povedať, že v bežnom živote bude študent zručnosti získané na Životológii využívať častejšie, než vedomosti získané na bežných vyučovacích predmetoch. Tým nechcem povedať, že by boli bežné vyučovacie predmety menej hodnotné, chcem len zdôrazniť, že ich Životológia výborne dopĺňa.

Ďalšou oblasťou, ktorá rozširuje skúsenostný potenciál žiakov sú výmenné pobyty? Kde sa Vám už podarilo so svojimi žiakmi dostať a koho ste vítali na pôde Vašej školy?

Výmeny trvajú spravidla 5 – 7 dní a financujeme ich výlučne z príspevkov rodičov. Naši žiaci navštívia niektorú partnerskú školu a na oplátku hostia doma študentov z partnerskej školy. Takto sa finančné náklady znížia na minimum, aby sa výmeny mohlo zúčastniť čo najviac žiakov. Počas pobytu študentov sa obe krajiny snažia pre svojich hostí pripraviť zaujímavý program. Komunikačným jazykom je angličtina. Pred štyrmi rokmi sme vyskúšali náš prvý študentský výmenný pobyt so školou v belgickom meste Overpelt. Táto spolupráca má trvanie až do dnes a rozšírila sa aj na ďalšie školy v poľskom meste Lublin, v nemeckom meste Kasel a najexotickejšia je pre nás škola v izraelskom meste Haifa. Všetky tieto pobyty študentov posúvajú dopredu hlavne jazykovo, no obohacujú ich aj o nové skúsenosti, priateľstvá a nezabudnuteľné zážitky.

Venujete sa aj rozvoju kritického myslenia žiakov. Aké podporné aktivity využívate na posilnenie prevencie a v obrane pred manipuláciou?

V tejto oblasti kladieme dôraz hlavne na vzdelávanie učiteľov. Je potrebné, aby učitelia ovládali problematiku rozvoja kritického myslenia a následne ju mohli aplikovať do vyučovacieho procesu. Väčšina našich učiteľov absolvovala kurz organizovaný Slovenskou debatnou asociáciou a následne sme začali robiť debaty aj u nás v škole. Najprv iba čiastočne v rámci vyučovacích hodín a potom sme debate vymedzili jedno celé dopoludnie. Tím učiteľov vybral nejakú zaujímavú tému a pomocou nej sme študentov učili hľadať kauzálne vzťahy, formulovať argumenty, pochopiť a tolerovať opačný názor. Študentom sa takáto forma vyučovania veľmi páči. Sami si uvedomili, že potrebujú v škole, ale aj v spoločnosti využívať rôzne zručnosti, medzi ktoré patrí schopnosť kriticky myslieť, rozlišovať dôveryhodné zdroje od nedôveryhodných, kvalitné informácie od nekvalitných, vedieť pracovať v tíme, počúvať druhého, hľadať riešenia problému či vystupovať na verejnosti.

Čo považujete za kľúčové z hľadiska riadenia školy? Aký musí byť pedagogický tím, aby porozumel žiakom a úspešne ich viedol?

Z môjho pohľadu považujem za kľúčové pre riadenie školy, aby riaditeľ vedel počúvať. Mnoho inšpirácií a dobrých nápadov príde buď od samotných učiteľov, niekedy aj od žiakov a ich rodičov a niekedy pri neformálnych stretnutiach na konferencii alebo na školeniach. Potom treba zhodnotiť, čo je pre našu školu reálne a čo nie, na čo máme kapacity, financie a pod. Tu je dôležité to, s kým sa riaditeľ radí. Nakoniec je potrebné prijať rozhodnutie, ale to už musí urobiť riaditeľ sám. Najhoršie je, keď si riaditeľ začne myslieť, že vie všetko najlepšie sám. Čo sa týka pedagógov, tak za kľúčové považujem, aby si učiteľ vedel nadviazať so žiakmi dobrý vzťah. Dobrý vzťah núti aj učiteľa, aj žiaka, aby toho druhého nesklamal. Cez dobrý vzťah žiaci uveria, že učiteľ to s nimi myslí dobre, potom sa mu bude v triede dobre učiť, aj vychovávať, aj viesť.

Ďakujeme za rozhovor. (red.)

Fotorgrafie: archív školy