Korene zážitkovej pedagogiky

Zážitky bývajú jedinečné. Ľudia v rovnakej situácii si odnášajú inú skúsenosť. Skúsenosti, ktoré môžeme prežiť a precítiť prostredníctvom zážitku, v nás zanechávajú výraznejšie stopy. Cieľom zážitkového učenia je všestranný rozvoj dieťaťa. Podmienkou je jeho aktívne zapojenie do edukácie. Na základe vlastných zážitkov si dieťa vytvára nové poznania (kognitívna stránka), postoj (afektívna stránka) a získava aj zručnosti (konatívna stránka). Zážitky sú neprenosné. Prostredníctvom zážitkového učenia sa žiaci môžu cítiť slobodnejšie a uvoľnenejšie. Môže sa zlepšiť ich vzťah ku škole a aj k predmetom, ku ktorým nemajú pozitívny vzťah. Zážitkové učenie skvalitňuje ich vnímavosť a chápanie rôznych odlišností, vedie ich k akceptácii a tolerancii inakostí.

Korene zážitkovej pedagogiky nachádzame v dielach J. A. KOMENSKÉHO (1592 – 1670), ktorý na prelome stredoveku a novoveku formuje novoveké pedagogické uvažovanie. Inšpiruje sa myšlienkami moderného novovekého myslenia, napr. Mikulášom Kusánským, Thomasom Campanellom, Mikulášom Koperníkom, Johannesom Keplerom a Franciskom Baconom. Komenský predstavuje prelom v pedagogickom uvažovaní aj tým, že výchovu chápe ako nápravu ľudstva, nájdenie pravdy a poriadku. Náprave ľudstva prostredníctvom vzdelávania sa venuje aj v diele Didaktika to je umenie umelého vyučovania a Veľká didaktika, kde navrhuje sústavu organizácie školstva, spisy pre vzdelávanie učiteľov, vypracovanie učebníc a pomôcok. Vo svete sa Komenský preslávil aj učebnicou latinčiny Brána jazykov otvorená – Janua linguarum reserata, podľa ktorej sa žiaci neučili latinčine opakovaním a biflením slov, ale ich používaním. Komenského učebnice latinčiny sa začali používať vo Švédsku, Nemecku, Anglicku a Francúzsku. Úspech zaznamenali jeho knihy Svet našich zmyslov v obrazoch – Orbis sensualium pictus a Škola hrou – Schola ludus. Orbis pictus sa preslávil myšlienkou spojenia obrázku a jeho popisu s vysvetlením pojmov a Schola ludus predstavovala formu študentských divadelných hier. Komenský svoje pôsobenie zameriava podľa demokratických princípov na všetkých členov spoločnosti, chce pomôcť spoločenským vrstvám bez ohľadu na majetkové pomery, dievčatám aj chlapcom. Poslaním jeho diel bola snaha o zvýšenie ľudskej slobody, rast vzdelanosti a osvietenia (Bachynska, K., 2014).

Komenský požadoval, aby žiaci pozorovali a nazývali veci pravými menami. K pravému poznaniu mali žiaci prísť pomocou vlastných zmyslov a vlastných skúseností, pri styku s reál­nymi vecami, udalosťami.

Z pedagogických názorov Komenského čerpal anglický osvietenec JOHN LOCKE (1632 – 1704), ktorý podporoval uskutočnenie jeho myšlienok vo veci vytvorenia verejných školských inštitúcií a školského systému. V diele Úvahy o výchove popisuje svoje skúsenosti z výchovy svojho o