Zážitok – jeden z najmocnejších prostriedkov zážitkovej pedagogiky

„Povedz mi niečo a ja to zabudnem. Ukáž mi niečo a ja si to zapamätám. Dovoľ mi, aby som to vyskúšal na vlastnej koži a ja to budem ovládať. Dovoľ mi, aby som to prežil a ja to budem cítiť a chápať. Ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať.“ J. A. Komenský

Skúsenosti, ktoré možno prežiť a precítiť, v nás zanechávajú omnoho výraznejšie stopy. Cieľom zážitkovej pedagogiky je všestranný rozvoj jedinca. Zážitky sú neprenosné. Pokiaľ chceme niečo prežívať, musíme sa najprv naučiť vnímať prítomnosť. Prostredníctvom zážitkovej pedagogiky sa žiaci môžu cítiť slobodnejšie a uvoľnenejšie, môže sa zlepšiť ich vzťah ku škole, k predmetom, ku ktorým nemajú pozitívny vzťah, vyostruje sa ich vnímavosť a chápanie odlišností, akceptácia a tolerancia inakostí. Žiaci učiteľom nastavujú pomyselné zrkadlo.

Základom pre zapojenie žiaka do aktívnej a zmysluplnej práce je využívanie pestrých výučbových metód, ktoré sú jedným z najdôležitejších prvkov motivácie. V súčasnej dobe vo vzdelávacom procese nestačí len to, čo učiteľ vie a pozná, ale musí vedieť svoje vedomosti a zručnosti žiakom odovzdať zaujímavým spôsobom. Pomoc poskytuje zážitková pedagogika. Pre pedagógov je príprava zážitkových aktivít veľmi náročná či už z hľadiska priestorového, časového, osobnostného a v neposlednom rade aj z hľadiska finančného. Učitelia, ktorí sa rozhodli realizovať zážitkové aktivity vo výchovno-vzdelávacom procese, však deklarujú úspechy. Žiakom sa aktivity páčia, ich netradičnosť a novosť sú motivačným prostriedkom, ktorý priťahuje celé skupiny detí. Ak na vlastnej koži zažijeme niečo zaujímavé, vytvorí nám to spomienky, ktoré pretrvajú dlhšie ako naučené poučky a definície.

Zážitková pedagogika

Výchova uskutočnená skúsenosťou, zážitkom, dobrodružstvom je výchova realizovaná prostredníctvom programov spojených s fyzickou činnosťou a určitou mierou rizika. Cieľom je zvýšiť pripravenosť a odolnosť dieťaťa na prekonanie rôznych každodenných situácií. Umožňuje rozvoj sebaprijatia, sociálnych vzťahov a vzťahov k životnému prostrediu. Preto okrem fyzického výkonu zahrňuje obyčajne reflexiu, reflexiu sociálnej interakcie a pozorovania prostredia (Hartl, Hartlová, 2004). Hanuš a Chytilová (2009) chápu zážitkovú pedagogiku ako výchovuskúsenosťami alebo výchovu prežívaním. Čapek popisuje zážitkovú pedagogiku ako nazameniteľnú s voľnočasovou alebo inou primárne needukatívnou technikou (Čapek, 2015). Edukácia je novou oblasťou edukačnej reality, kde kľúčovou rolou nie je len pedagóg, ale súbor psychologicky, pedagogicky a didakticky premyslených prostriedkov, ktoré sú viazané na nové informačné a komunikačné technológie alebo iné média. Pojem edukament možno nájsť v spojeniach ako zábavné vzdelávanie, vzdelávanie prostredníctvom zábavy, škola hrou a pod. (Průcha, ed., 2009). Zážitková pedagogika ako konkrétny spôsob edukácie sa snaží prostredníctvom zážitku a skúsenosti pomôcť žiakovi získať vedomosti, schopnosti a zručnosti tak, aby si ich osvojil na celý život.

Zážitkové vyučovanie sa nesústreďuje len na vyvolanie zážitku, ale predovšetkým na jeho spracovanie. Zážitkové vyučovanie aktivizuje žiaka počas celej vyučovacej hodiny, prirodzene ho motivuje k učeniu a zároveň rozvíja jeho emocionálnu stránku osobnosti.

Zážitok je individuálna skúsenosť jedinca a je neprenosná na druhého jedinca. Medzi najdôležitejšie znaky zážitku patrí jeho nenahraditeľnosť, jedinečnosť, individuálnosť, intencionálnosť, neprenositeľnosť a komplexnosť. Nenahraditeľnosť zážitku znamená určitú udalosť ohraničenú časom a priestorom. Jedinečnosť zážitku je charakterizovaná nemožnosťou zámeny jednej skúsenosti za druhú. Individuálnosť zážitku znamená, že každý prežíva určitú situáciu inak, napr. na základe už získaných skúseností a závisí to aj od charakteru osobnosti (Vanková, 2008). Komplexnosť je daná psychosomatickou jednotou, čiže zapojením všetkých telesných a aj duševných funkcií pre získanie silného zážitku (Hanuš, Chytilová, 2009).

Pedagogika zážitku alebo výchova zážitkom je výchova postavená primárne na vlastnej skúsenosti vychovávaného. Zážitok je každý duševný stav, ktorý jedinec prežíva. Je vždy vnútorný, subjektívny, citovo sprevádzaný. Zážitok je zdrojom osobnej skúsenosti, hromadí sa celý život a utvára jedinečné duševné bohatstvo každého človeka. Zážitok je výsledok alebo konštituent prežívania. Prežívanie je jedna zo základných dimenzií psychiky. Pojem prežívania je (spolu s pojmom správania) ústredným psychologickým pojmom. Prežívanie je súbor alebo prúd zážitkov s viac alebo menej výrazným citovým prízvukom. V praxi rozoznávame gnostické (poznávacie) a praktické (citové) zážitky alebo aj impresie (dojmy) a idey (myšlienky) (Verešová, 2014).

Pedagogika zážitku je teória a metodika výchovy zážitkom, ktorá sleduje ciele intenzívneho celostného rozvoja osobno