Základom pre zapojenie žiaka do aktívnej a zmysluplnej práce je využívanie pestrých vyučovacích metód, ktoré sú jedným z najdôležitejších prvkov motivácie. V škole v prírode žiaci vytvárajú úzke spoločenstvo, sú odkázaní jeden na druhého, pomáhajú si, pri zábavných aktivitách sa z nich stávajú spolupracovníci, ktorí majú spoločný cieľ – niečo dokázať, vytvoriť. V spolupráci sa rozvíjajú ich sociálne zručnosti, komunikácia a prehlbujú sa kamarátstva. Škola v prírode je príležitosťou pre žiakov zažiť niečo nové a podnecujúce. Je zmenou v školskom stereotype, umožňuje načerpať energiu. Škola v prírode je ideálnym miestom na vytváranie vzťahu dieťaťa k prírode. Je dokázané, že vplyv prírody na duševné i fyzické zdravie človeka je veľký. Ak naučíme dieťa milovať prírodu, navštevovať a chrániť ju, vytvárame tým predpoklad pre jeho zdravšiu budúcnosť.

Zážitkové učenie

Výchova uskutočnená skúsenosťou, zážitkom, dobrodružstvom je výchova realizovaná prostredníctvom programov spojených aj s fyzickou činnosťou a určitou mierou rizika. Cieľom je zvýšiť pripravenosť a odolnosť dieťaťa na prekonanie rôznych každodenných situácií. Umožňuje rozvoj sebaprijatia, sociálnych vzťahov a vzťahov k životnému prostrediu. Zahŕňa obyčajne aj reflexiu, reflexiu sociálnej interakcie a pozorovania prostredia (Hartl, Hartlová, 2004). Hanuš a Chytilová (2009) chápu zážitkové učenie ako „výchovu skúsenosťami“ alebo „výchovu prežívaním“. Čapek popisuje zážitkovú pedagogiku ako nezameniteľnú s voľnočasovou alebo inou, primárne needukatívnou technikou (Čapek, 2015). Pri zážitkovom učení kľúčovú rolu plní súbor psychologicky, pedagogicky a didakticky premyslených prostriedkov, ktoré sú viazané na nové informačné a komunikačné technológie alebo iné média. Pojem edukament môžeme nájsť v spojeniach ako zábavné vzdelávanie, vzdelávanie prostredníctvom zábavy, škola hrou a pod. (Průcha, ed., 2009).

Zážitkové učenie sa snaží prostredníctvom zážitku a skúsenosti pomôcť žiakovi získať vedomosti, schopnosti a zručnosti tak, aby si ich osvojil na celý život. Nesústreďuje sa len na vyvolanie zážitku, ale predovšetkým na jeho spracovanie.

Zážitkové vyučovanie aktivizuje žiaka počas celej vyučovacej hodiny, prirodzene ho motivuje k učeniu a zároveň rozvíja jeho emocionálnu stránku osobnosti. Zážitok je individuálna skúsenosť jedinca a je neprenosná na druhého jedinca.

Medzi najdôležitejšie znaky zážitku patrí:

• nenahraditeľnosť – udalosť ohraničená časom a priestorom,
• jedinečnosť – nemožnosť zámeny jednej skúsenosti za druhú,
• individuálnosť – každý prežíva určitú situáciu inak, napr. na základe už získaných skúseností a závisí to aj od charakteru tej ktorej osobnosti,
• intencionálnosť,
• neprenositeľnosť a 
• komplexnosť – je daná psychosomatickou jednotou, čiže zapojením všetkých telesných a aj duševných funkcií pre získanie silného zážitku (Vanková, 2008, Hanuš, Chytilová, 2009).

Pedagogika zážitku alebo výchova zážitkom je výchova postavená primárne na vlastnej skúsenosti vychovávaného. Zážitok je každý duševný stav, ktorý jedinec prežíva. Je vždy vnútorný, subjektívny, citovo sprevádzaný. Zážitok je zdrojom osobnej skúsenosti, hromadí sa celý život a utvára jedinečné duševné bohatstvo každého človeka.

Zážitok je výsledok alebo konštituent prežívania. Prežívanie je jedna zo základných dimenzií psychiky. Pojem prežívania je (spolu s pojmom správania) ústredným psychologickým pojmom. Prežívanie je súbor alebo prúd zážitkov s viac alebo menej výrazným citovým prízvukom. V praxi rozoznávame gnostické (poznávacie) a praktické (citové) zážitky alebo aj impresie (dojmy) a idey (myšlienky) (Verešová, 2014). Pedagogika zážitku je teória a metodika výchovy zážitkom, ktorá sleduje ciele intenzívneho celostného rozvoja osobnosti. Využíva špecifický obsah, formy, metódy a prostriedky výchovy, ktoré sú založené na osobných zážitkoch a získaných skúse