Uplatnenie sociálneho pedagóga v penitenciárnej starostlivosti

Jedným zo spôsobov, ktorý má svoje nezastupiteľné miesto vo väzenskej sfére v rámci „zmiernenia sociálnych problémov, ich odstraňovania, uplatňovania osobitných výchovných postupov a prípravy odsúdeného na prepustenie z výkonu trestu do riadneho občianskeho života“ (Jůzl, 2009, s. 299), je sociálna práca, resp. penitenciárna sociálna práca vykonávaná vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody ako aplikovaná vedná disciplína, ktorá má rehabilitačný charakter. Je realizovaná členmi väzenského personálu (referent, psychológ, pedagóg, sociálny pracovník) v zmysle § 27 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a Rozkazu GR č. 60/2008 o sociálnej práci v Zbore väzenskej a justičnej stráže.

Penitenciárna pedagogika

Prevýchova je často dočasná a vzťahujúca sa len na obdobie výkonu trestu. Práve preto, aby bola trvalá, zanechala výraznú stopu na ľudskej duši a facilitovala aj v živote väzňa po prepustení, ju musí zastrešovať overený systém starostlivosti a výchovy, ktorý nazývame aj penitenciárnou pedagogikou. „Peniterciárna pedagogika je aplikovaný odbor pedagogiky, zároveň pedagogická disciplína patriaca do systému špeciálnej pedagogiky, ktorá sa primárne venuje, a svoju pozornosť upriamuje na prostriedky a metódy penitenciárneho zaobchádzania s osobami odsúdenými na trest odňatia slobody, a tým realizuje ochrannú výchovu v podmienkach izolácie, ktorá je nevyhnutná a nútená“ (Mamojková, Novák, 2006, s. 16). Peniterciárna pedagogika má úzky vzťah so psychológiou [skúma osobnosť odsúdeného, jeho individuálne charakteristické zvláštnosti, deviantné či delikventné správanie (Madliak, 2010)]  a penológiou [skúma psychické a sociálne procesy páchateľa, a snaží sa riešiť jeho problémy súvisiace s jeho zabezpečením po všetkých stránkach (Jůzl, 2020)].

Proces penitenciárneho zaobchádzania

Peniterciárna pedagogika kladie veľký dôraz najmä na výchovnú stránku práce s odsúdenými, v ktorej sa obsahovo spájajú substantíva ako trest a starostlivosť, čo na prvý pohľad môže pôsobiť ako veľmi problematické (Šlosár, 2011). Straka (2011, s. 83) program zaobchádzania charakterizuje ako „proces pozostávajúci zo súboru cieľavedomých činností s väznenými osobami smerujúcimi k naplneniu účelu výkonu trestu odňatia slobody“, ktorou vyzdvihuje podstatu uvedomovania si protiprávneho konania. Najdôležitejšou úlohou sa z teoretického aj praktického hľadiska stáva aplikácia účinných metód a prostriedkov penitenciárneho zaobchádzania s odsúdenými, prostredníctvom ktorých sa aktívne podieľajú na procese resocializácie (Fábry, 2000). Metódy a prostriedky penitenciárneho zaobchádzania by nemali v žiadnom prípade odsúdeným osobám uškodiť, resp. zhoršovať ich stav osobnosti ako z psychického, tak aj fyzického hľadiska. K tomu, aby sa takýmto záležitostiam efektívne predchádzalo, vychádza penitenciárne zaobchádzanie „zo zásady, že každý odsúdený má právo na poskytovanie pedagogickej, psychologickej a sociálnej starostlivosti v súlade s jeho individuálnymi resocializačnými potrebami“ (Fábry, 2000, s. 228).

Možnosti pôsobenia sociálneho pedagóga v penitenciárnej starostlivosti