Slovensko v ostatných rokoch tak, ako mnohé iné krajiny, „bojuje“ s nedostatkom pracovných síl. Zamestnávatelia sa sťažujú, že nájsť spoľahlivých kvalifikovaných ľudí je čoraz zložitejšie. Odborníci hľadajú riešenia a analyzujú situáciu z rôznych hľadísk. Obvykle sa vlna kritiky dotkne i odborného vzdelávania alebo prípravy špecialistov na vysokých školách.

Zamestnávateľom na Slovensku chýba kvalifikovaná pracovná sila. Vzdelávací systém podľa nich (RUZ, 2017) nezohľadňuje požiadavky trhu práce a kvalita samotného vzdelávania je nízka. Štúdie PISA dokazujú, že naši žiaci dosahujú v porovnaní so zahraničím podpriemerné výsledky a navyše dochádza k ich postupnému zhoršovaniu. Základné zručnosti a kompetencie dospelých ako čitateľská či matematická gramotnosť sú podľa medzinárodných prieskumov na priemernej úrovni, avšak vzdelávanie v týchto oblastiach stagnuje.

Školský systém nesporne potrebuje zmenu, ale pravdou je i to, že sa vzdelávaniu zo strany štátu nevenuje systematická pozornosť. Obvykle politické premeny v štáte prinášajú i inovácie, ale častokrát pri výmene politických garnitúr sa i dobré nápady nedostanú do reálneho života.

Príkladom takýchto vynárajúcich sa zmien je i duálne vzdelávanie. Ide vlastne o typ odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné pre povolanie. Duálne vzdelávanie na Slovensku nie je vôbec novým pojmom a v minulom storočí ho poznali i učitelia stredných odborných škôl, vtedy označovaných ako učňovské školy. Opätovný záujem o duálne vzdelávanie sa objavil v roku 2015. Stalo sa tak preto, že zamestnanecké prostredie reagovalo na nezamestnanosť a dopyt po pracovných pozíciách. Opätovne sa otvorila politická diskusia o zvyšovaní kvality vzdelávania, a to prostredníctvom priamej účasti žiakov na vyučovaní u zamestnávateľov. Duálne vzdelávanie je tak príkladom inovácií, ktoré tu v minulosti boli a po niekoľkých rokoch sa k nim opäť vraciame.

Duálne vzdelávanie – skúsenosti zo zahraničia

Tak ako to býva pri dobrých koncepčných víziách, i v prípade duálneho vzdelávania sa Slovensko inšpirovalo jednak vlastnými historickými skúsenosťami, ale predovšetkým podobami odborného vzdelávania v zahraničí. Inšpirácia o vhodnej koncepcii duálneho vzdelávania pre Slovensko bola výsledkom analýz odborného vzdelávania predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách (Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko). Zdrojom informácii boli i dobre prepracované systémy tohto vzdelávania i v Škandinávii (Dánsko, Island).

V zásade možno povedať, že existujú tri modely odborného vzdelávania (bližšie Wiegerová et. al, 2024):

1. vzdelávanie iba v školách, tzv. systém školského vzdelávania, kde teória a prax prebiehajú na jednom mieste, a to v strednej škole, alebo v škole a  sčasti u zamestnávateľov, s ktorými škola uzatvára dohodu o spolupráci. Rozhodujúce slovo v umiestňovaní žiaka, v obsahu a rozsahu vyučovania má škola,
2. zmiešané (kombinované) vzdelávanie, kde teoretická časť prebieha v škole a praktická časť vzdelávacieho programu v priestoroch firmy, je to tzv. systém duálneho vzdelávania,
3. firemné vzdelávanie, kde teória i prax prebiehajú na jednom mieste, a to iba vo firemnom prostredí.

V zahraniční je snahou realizovať predovšetkým tzv. rýdzi systém odborného vzdelávania. Ten v uvedenej štruktúre modelov predstavuje tretí model. Ide o systém, pri ktorom sa výučba realizuje výlučne na pracovisku u zamestnávateľa. Znamená to, že i teoretické informácie získava žiak vo vybranom firemnom prostredí. Analýza tohto modelu ukazuje, že firmy majú spravidla lepšie materiálne vybavenie, ktoré si školy nemôžu dovoliť. Tým sa žiaci dostanú k novším technológiám i informáciám oveľa skôr, resp. už počas svojho stredoškolského štúdia. Tento model zabezpečuje dobrú integráciu odborných vedomostí, praktických schopností, ale aj zručností žiakov. Prezentovaný model však nie je slovenskou cestou. Slovensko muselo hľadať kompromis. Ten vyžadovala predovšetkým silnejúca kritika zo strany pracovníkov stredných odborných škôl. A práve preto došlo k tomu, že na Slovensku je uplatňovaný prvý a druhý model. Oba modely existujú paralelne vedľa seba, ale v ostatnom čase sa popularita systému duálneho vzdelávania zvyšuje. V jeho aplikovaní má dominantnú úlohu zamestnávateľ, teda podnik, firma.

Popularita duálneho vzdelávania na SLOVENSKU

I keď popularita systému duálneho vzdelávania rastie, pracovníci stredných odborných škôl posúvajú diskusiu k jeho aplikovaniu do roviny kritiky. Pri nej zaznieva predovšetkým prílišná administratívna záťaž pre školy. Avšak i tá by mohla slabnúť, ak by školy na Slovensku plynule prešli na využívanie systému EduPage. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, no za zmienku stojí i fakt, že predovšetkým učitelia stredných škôl, ktorí sú v pozícii majstrov odborného výcviku, sa obávajú o udržateľnosť svojich pracovných