Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Kreatívna pedagogika – cesta k vytvoreniu tvorivého prostredia

Dátum: Rubrika: Vzdelávanie

Keď začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia vedec a pedagóg Andrej Alejnikov prišiel s pojmom kreatívna pedagogika a jej koncepciou, tak okrem pozitívnych ohlasov sa objavili aj výhrady voči jej zavedeniu s odôvodnením, že predsa každá pedagogika je kreatívna, pretože jej základom je tvorivé smerovanie, ku ktorému môžeme zaradiť ako problémové, programované, intenzívne vzdelávanie, tak aj vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacieho projektu. S tým sa dá súhlasiť, ale len do istej miery. Vieme predsa aký stupeň tvorivosti prináša nátlakové učenie a bifľovanie.

Neverte všetkému, čomu Vám ponúkajú veriť: Skúmajte všetko a presviedčajte sa o všetkom sami!“ Ján Amos Komenský

Pojem a koncepcia kreatívnej pedagogiky

Typ pedagogiky vždy záleží od potrieb spoločnosti. Keď v ďalekej minulosti spoločnosť potrebovala lovcov a zberačov, rybárov a poľovníkov, vystačila si s primitívnou pedagogikou (učením nasledovaním), ktorá formovala zberača, rybára, poľovníkov a bojovníkov podľa jednoduchého príkladu: „Rob ako ja! Nasleduj ma!“. Neskôr, v období antického Grécka, kedy spoločnosť vyžadovala rečníkov a filozofov, sa objavila pedagogika, zameraná na výchovu takých ľudí, pre ktorú bola typická nová metodológia verejnej debaty a  diskusie a poznáme ju ako metódu známeho filozofa Sokrata. V časoch, keď pre spoločnosť bol nevyhnutný väčší počet remeselníkov, majstrov, vtedy sa objavili technické školy – dielne, nástrojárne, v ktorých sa učili technickým zručnostiam a návykom. Keď ľudská komunita potrebovala vzdelanejších inžinierov a lekárov, vtedy sa objavila pedagogika získavania vedomosti (vznikli školy, kolégia, univerzity).

V polovici minulého storočia, keď sa zistilo, že existujúce metódy výučby a riešenia úloh sú nedostatočné, vtedy sa objavili školy pre tvorivé riešenie problémov, tzv. training školy, a v dôsledku tohto vývoja vznikla nová pedagogika, ktorá bola pomenovaná ako tvorivá pedagogika. Všetky uvedené typy pedagogík existujú a koexistujú aj v modernej pedagogike, avšak terajšie storočie je považované za storočie tvorivosti a inovácií. Vznik a rozvoj tzv. kreatívnych tried, z angl. Creative klasse (Florida, 2003), je realitou. To je dôvod, prečo vznikla aj kreatívna pedagogika ako pedagogika, snažiaca sa vzdelávať tvorivého človeka, ktorý sa dokáže vyrovnať s neustále rastúcou zložitosťou života a rýchlym rozvojom spoločnosti. V 20. a 21. storočí sa zmenili požiadavky na proces vzdelávania. Indikátorom, ktorý veľmi presne odzrkadlil prebiehajúce zmeny, bol pojem „kreatívna pedagogika“, synonymom ktorého je „projektová pedagogika“.

Súčasný človek sa nachádza v krajne dynamickej situácii dennodenne. Západoeurópska civilizácia, základom ktorej bola a je cieľavedomá činnosť človeka – subjektu, prejdúc dostatočne dlhú cestu svojho rozvoja, vstúpili do novej fázy. Svet sa premenil na zdroj a bytie človeka na formu činnosti v podmienkach neustáleho obmedzenia zdrojov, napr. rozpočtu a pod. Hlavnou stratégiou je získanie a ovládnutie čo najväčšieho množstva rozličných zdrojov.

Kreatívna pedagogika zahŕňa výsledky výskumu v oblasti rozvoja tvorivého potenciálu takých autorov, ako je Graham Wallace, Alex Osborne, J.P.Guilfor, Sid Parnes, Ellis Paul Torrance, Gary Davis, Henry Altshuller a iní a prenáša ich do triedy (programu, školy) kvôli výraznému zlepšeniu vzdelávacieho procesu.

V článku „Humánna tvorivosť" uverejnenom v Encyklopédii tvorivosti (Encyklopédia, 2011) sa píše, že kreatívna pedagogika, ako nový smer vo vede o učení, zovšeobecňuje a vysvetľuje všetko od hudby a umeleckých tried do tvorivo orientovaných kurzov starostlivo zhrnutých a presne opísaných Alexom Osborne (Alejnikov, 1990). Podľa neho kreatívna pedagogika zahŕňa: hodiny umenia, technickú tvorivosť, psychológiu kreativity, tvorivé riešenie problémov, kreatívne orientované programy učenia.

Po vzniku kreatívnej pedagogiky sa objavila otázka, či sa môže teória a prax tvorivého vzdelávania prenášať na iných učiteľov, pedagógov. A preto v rokoch 1990 – 1992 vzniká kreatívna meta-pedagogika, t.j. veda a umenie učenia učiteľov ako prednášať tvorivo.

Učenie heuristickému mysleniu je časťou kreatívnej pedagogiky, a učenie heuristickému mysleniu učiteľa je časťou kreatívnej meta-pedagogiky.

V roku 2006 kreatívna pedagogika a kreatívna meta-pedagogika v podobe početných programov pre učiteľov, manažérov v oblasti vzdelávania a podnikania sa rozšírila zo Spojených štátov amerických do Pakistanu, Singapuru, Thajska a Južnej Afriky. V Rusku, kde bola uverejnená prvá práca o kreatívnej výučbe, sa jej metódy používali vo vzdelávacom a výchovnom procese. Historicky vzdelávanie sa rozvíjalo v intencii takmer neprelínajúcich sa dvoch kultúr: humanitárno-umeleckej a vedecko-technick

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály