Kreatívne metódy výučby v práci s nadanými žiakmi

To sú aj vlastnosti, ktoré v súčasnosti vyžadujú svetoznáme firmy a spoločnosti pri nábore budúcich svojich zamestnancov. V nedávno zverejnenom rozhovore s Laszlom Bockem – hlavným „náborcom“ jednej z najúspešnejších spoločnosti na svete Google zazneli celkom prekvapivé slová. „Googlu skoro vôbec nejde o študijné výsledky. Dobré známky nie sú na škodu, ale v žiadnom prípade nie sú zárukou ani výhodou pri výberovom konaní. V Google totiž zistili, že študijné výsledky nie sú dobrým predikátorom kvality zamestnancov, ich zručnosti či kreatívnej schopnosti riešiť dané problémy. Navyše sa počet zamestnancov, ktorí žiadne vyššie vzdelávanie nemajú, v radoch Googlu neustále zvyšuje... Google sa omnoho viac zameriava na iné veci, o ktorých sme zatiaľ príliš neuvažovali alebo sa nad nimi každopádne veľmi kognitívne nezamýšľali. O čo teda ide? V prvom rade to ani nie je to, čo sa dotyčný či dotyčná naučili, ale ako sú schopní sa učiť naďalej. Úlohu tu zohráva otvorenosť, vzdelávacia neuzavretosť. Druhou želanou vlastnosťou je schopnosť viesť – ale inač, ako sme zvyknutí. Ide skôr o schopnosť neviesť - byť zanietený pre vec a jej zmysel (nie pre vodcovstvo), a pokiaľ je treba, prestať viesť a ustúpiť, keď sa ukáže, že situácia potrebuje iný druh vedenia. Ďalej ide o akúsi ľudskú a intelektuálnu pokoru. Človek, ktorý si o sebe myslí, že má pravdu, bude robiť mnoho chyb. Na počudovanie najmenej dôležitou vlastnosťou je teoretická i aplikovaná skúsenosť“ (Sedláček, 2014).

Vlastnosti charakterizujúce nadané deti

Keď sa pozrieme do histórie skúmania nadania a talentu tak zistíme, že hľadanie vzťahu medzi myslením, úsudkom a „chytrosťou“ sa objavilo už v starovekom Egypte. Grécki antickí myslitelia Platón a Aristoteles poznali rozmanité typy myslenia a formy poznávania. S príchodom novoveku vniklo nové poňatie vedy a nové teórie poznania. Jedným z fenomenálnych filozofov novoveku bol Nemec Immanuel Kant. Vo svojom diele „Kritika čistého rozumu“ uviedol koncepciu, ktorá znamenala doslova prelom v dovtedajšom chápaní inteligencie ako jednotného celku. Inteligenciu nazval vyššou mohutnosťou poznania a rozdelil ju na tri časti: porozumenie, posudzovanie a usudzovanie. Snažil sa rozlíšiť rozum, ktorý je a priori daný a poznanie, ktoré človek získava v priebehu života. Poznanie je nižšie – zmyslové a vyššie – rozumové. Inteligenciu rozlíšil na kreatívnu a imaginatívnu (Kant, 1979). V druhej polovici 19. storočia sa objavuje nový vedný odbor - psychológia, ktorej jedna vetva smerovala k hľadaniu najvšeobecnejších zákonov ľudského poznávania, druhá vetva sa zaoberala výskumom hľadania individuálnych rozdielov medzi jednotlivcami. Prvou prácou s touto tematikou bolo dielo britského polyhistora Sira Francisa Galtona, ktorému sa na základe štúdia géniov^[1] (významných osobnosti a vynikajúcich výkonov) podarilo vytvoriť štatistické metódy, ktoré umožňovali klasifikovať ľudí podľa ich fyzických a intelektuálových schopnosti a hľadať medzi zistenými veličinami aj štatistické závislosti (Galton, 1883).

Dnes medzi nadané deti už dávno nezaraďujeme jednotkárov alebo tých so slušným správaním alebo bez výhrad spolupracujúcich so svojimi pedagógmi. Rovnako neplatí, že nadané deti sú úspešné zo všetkých predmetov a sú obdivované svojimi spolužiakmi. Formy nadania sú rôznorodé a môžeme sa s nimi stretnúť na všetkých úrovniach vzdelania. Napriek tomu, že sa hovorí o 2-3% výskyte nadaných v detskej populácii, výskumy ukazujú, že až okolo 20-25% deti, by dokázali vyniknúť v niektorých oblastiach ľudskej činnosti. Avšak musíme konštatovať, že veľká časť talentov zostáva z mnohých dôvodov zanedbaná a nerozoznaná.

Nadpriemerné intelektové nadanie sa niekedy začne rozvíjať už v predškolskom veku (Laznibatová,V., 2001). Prvý, kto naň môže upozorniť, sú rodičia, ale jeho prejavy by si mali všimnúť aj predškolskí pedagógovia (pokiaľ dieťa chodí do materskej školy).

U nadaných deti sa ich mimoriadne intelektové schopnosti prejavujú nasledovne:

-          vynikajúca pamäť a jej rozsiahla kapacita;

-           akcelerované tempo myšlienkových procesov;

-           flexibilita a originalita myslenia;

-           efektívny proces spracovania informácií;

-           kvalitný postup pri riešení problémov;

-           komplexnosť myslenia a schopnosť hodnotenia.

V. Dočkal z Výskumného ústavu psychológie a patopsychológie v Bratislave uvádza vlastnosti, ktorými sa nadané deti v predpubertálnom veku zvyknú líšiť od väčšiny tých ostatných:

-          je bystrejšie a šikovnejšie než jeho vrstovníci;

-          dosahuje vyššie výkony všeobecne alebo v niektorej konkrétnej oblasti činnosti nielen v škole;

-          už v predškolskom veku sa spontánne naučí čítať alebo počítať s prechodom cez desiatku;

-          rýchlejšie sa učí a viac si zapamätá;

-          informácie si overuje z viacerých prameňov (čo nemusí byť pre učiteľa vždy príjemné);

-          je aktívne (čo môže byť nepríjemné pre učiteľov rovnako ako pre rodičov);

-          je zvedavé, pýta sa po príčinách a súvislostiach, má radosť z objavovania nového;

-          má široké spektrum záujmov;

-          zaujímajú ho veci, ktoré pre väčšinu jeho rovesníkov zač