Úloha základnej a strednej školy pri poskytovaní kreatívneho vzdelávania

„Cieľom vzdelania a múdrosti je, aby človek videl pred sebou jasnú cestu života, po nej opatrne vykračoval, pamätal na minulosť, poznal prítomnosť a predvídal budúcnosť.“

Ján Ámos Komenský

V súčasnosti vzdelanie musí realizovať koncepciu ľudského kapitálu, ktorý zahŕňa profesionalizmus odborníka, rozvinuté individuálne schopnosti, intelektuálny potenciál, profesionálne významné osobnostné charakteristiky. Pre jeho formovanie je nevyhnutné zodpovedajúce prostredie, metodológia a organizácia vzdelávania, jej výchovný potenciál, čo vyžaduje použitie nových intenzívnych vzdelávacích technológií, tvorivých prístupov k vytvoreniu vzdelávacieho procesu. Hlavným z nich je prechod od vzdelania predmetno-organizačného k profesionálno-pracovnému, od konštatujúceho k perspektívnemu, od reprodukčného ku kreatívnemu.

Sir Kenneth Robinson1 tvrdí, že svet sa potýka s bezprecedentnými zmenami. Dnešná spoločnosť pociťuje krízu kreativity. Keď chápeme kreativitu ako druh činnosti, tak sa musíme obrátiť na kreatívnu schopnosť ako na funkciu vzdelania človeka, ako na časť jeho osobnosti. To znamená, že kreativitu možno rozvíjať, kultivovať a ku kreativite sa možno vzdelávať. Kreativita nie je abstrakcia, ani rozmar. V skutočnosti to sú základné návyky a kompetencie, je to proces tvorby originálnych cenných ideí.

Každý vzdelávací systém vo svete je vystavený reformám. Reformy, podobne ako premeny, nie sú vždy vítané. Nie preto, že ľudia sú proti kreativite, ale preto, že nie sú informovaní a pripravení. Na kreativitu sa pozerajú ako na problém, ale v skutočnosti je to komplex riešení.

Kreatívne vzdelanie – čo to je?

Je to vzdelanie orientované na rozvoj tvorivých schopnosti človeka, ustálenie v jeho profesionálnom vedomí, zameranie na hľadanie inovácií, analýzu problémov a variant činnosti, motivujúce samostatné pochopenie skutočnosti, sebapoznanie vlastnej individuality, premenu znalosti na potenciál myslenia a sebarozvoja. Kreativita myslenia vyžaduje sebavedomie, aktivitu a líderstvo, schopnosť ísť do rizika. Kreativita záleží od takých vlastností ako je vynaliezavosť, schopnosť nachádzať riešenia na základe nového myslenia, vidieť problémy z rozličných stránok, nemať strach experimentovať, zo sebareflexie a ­nepretržitého vzdelávania, zo schopnosti opakovane vymýšľať nové myšlienky.

Kreatívni ľudia:

• sa vždy snažia zrevidovať existujúce procedúry a stereotypy,
• operujú scenármi do budúcnosti,
• rozoberajú rozličné vynálezy a ich dôsledky,
• hľadajú všeobecné črty v tom, čo sa zdalo byť neporovnateľným,
• vytvárajú nečakané kombinácie, v ktorých sa skrýva kľúč k riešeniu problémov.

Tvorivá, kreatívna činnosť ruší existujúce stereotypy. Treba rozlišovať kreatívne vyučovanie a učenie kreativite.

Kreatívne vyučovanie predpokladá, že učiteľ využíva kreatívne schopnosti pre vytvorenie nových ideí a zaujímavejšieho obsahu.

Pri učení kreativite máme na mysli, že učiteľ nabáda a povzbudzuje študentov myslieť kreatívne, experimentovať, generovať a vytvárať nové idey. Učiteľ nedáva študentom hotové odpovede, ale zásobuje ich nástrojmi pre hľadanie týchto odpovedí.

Úloha učiteľa a školy spočíva v uznaní a vykazovaní kreatívnych schopnosti žiakov a študentov a zabezpečenia určitých podmienok pre ich realizáciu. Učitelia môžu nielen rozvíjať kreatívne schopnosti študentov, ale aj kreatívne pristupovať k svojmu vlastnému vzdelávaniu sa.

Kreativita je prvým krokom k inováciám. Sir Kenneth Robinson hovorí, že kreativita je možná vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, zahrňujúc umenie, vedu, prácu, hru a ďalšie sféry každodenného života. Všetci ľudia sú kreatívni, ale u každého sa môže kreativita prejavovať inak. Mnohí neodhaľujú svoje kreatívne schopnosti z dôvodu absencie možnosti, povzbudenia a znalosti. V prípade, že ľudia objavia svoje kreatívne schopnosti, vyvolá to nesmierny efekt na ich sebahodnotení a celkovom pokroku.

Kreativita sa vzťahuje na schopnosti kombinovať a spájať znalosti, vedomosti a zdroje pre riešenie problémov novými spôsobmi v hocijakom kontexte a v každej skupine.

V procese výučby dochádza ku kreatívne hodnotovému vzájomnému pôsobeniu učiteľa, žiaka a študenta, pri ktorom prebieha výmena hodnotových orientácií, vedomosti, znalosti, návykov a ideí. Učiteľ je príkladom kreativity a vytvára prostredie pre rozvoj kreativity študentov, rozvíjajúc pritom svoju kreativitu. Praktická a pedagogická aplikácia kreativity predpokladá perfektný motor, za pomoci ktorého je možné rozvíjať návyky kritického myslenia. Každé kreatívne zamestnanie a činnosť zahrňuje závislosť od schopnosti kriticky hodnotiť. Každá etapa kreatívneho procesu umožňuje schvaľovať a rozvíjať návyky kritického myslenia. Kreativita a kritické myslenie sa stávajú nerozlučne spojené, a táto vzájomná spätosť je vzájomnou závislosťou a vzájomnou výhodou. Každá zo schopnosti sa obohacuje s rozvojom a praxou tej druhej. Kreativita je ako snehová vločka. Ak nie je silná výzva, žiadne kreatívne myslenie sa neuskutoční. Človek, ktorý nemá kritické myslenie, nie je kreatívny (White, S., 2011).

Orientácia súčasnej školy na humanizáciu procesu vzdelávania a všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa predpokladá nevyhnutnosť spojenia učebnej činnosti s tvorivou činnosťou spojenou s rozvojom individuálnych predpokladov žiakov, ich poznávacou aktivitou, schopnosťou samostatne riešiť neštandardné úlohy. Rozvo