Využívanie digitálnych technológií na základných školách

Celosvetová pandémia a s ňou spojené pandemické opatrenia výrazným spôsobom zmenili zabehnutý systém správania sa a konania. Vyučovanie v ZŠ sa od marca 2020, s výnimkou letných prázdnin a dvoch mesiacov v jesennom období, presunulo do virtuálneho priestoru. Učiteľky a učitelia museli veľmi rýchlo reagovať na zmeny, ktoré si vynútili výrazne odlišnú prípravu založenú na využití pestrej palety softvérových programov a aplikácií.

Dištančná forma vzdelávania si vyžiadala hľadanie nových stratégií a metód, ktoré by čiastočne nahradili metódy prezenčnej výučby. Pandémia nás zastihla v mnohých oblastiach celospoločenského života nepripravených (vrátane vzdelávania), nepriaznivé obdobie nás zároveň niečomu naučilo. 

Dištančné vzdelávanie nás donútilo hľadať nové formy a metódy pre vyučovanie v online priestore, vďaka čomu sme spoznali rôzne softvérové programy, aplikácie a rozvinuli sme si technické zručnosti.

Vo vyučovacom procese digitálne technológie (ďalej len „DT“) vnímame ako široký súbor prostriedkov, nástrojov, prostredí a postupov prichádzajúcich z oblasti počítačov a komunikácie, ktoré využívame na podporu učenia a učenia sa, komunikácie a kolaborácie, vyjadrovania sa či tvorby (Kalaš, 2013). Ide o rôzne učebné programy doplnené o elektronické materiály, učebné pomôcky a prostriedky. Mišút (2013) vidí využívanie technológii vo výučbe ako prostriedok zvyšovania kvality, upriamuje pozornosť na rýchlosť získavania vedomostí a zručností, pretože vhodné DT umožňujú žiakovi prechádzať z pasívnej role do aktívnej.

Žiakovo prijatie aktívnej role upriamuje pozornosť na podstatu využívania DT vo vzdelávaní. Tá je založená na vyváženosti dvoch stránok – informačnej a konštrukčnej (Kalaš, 2011).

Pre žiaka je dôležité, aké informácie prostredníctvom DT získava, akým spôsobom ich získava, t. j. či má možnosť objaviť poznanie sám, alebo sú mu informácie posunuté a on sa stáva ich pasívnym prijímateľom. Aktívna rola žiaka môže byť výrazným spôsobom podporená vhodným výberom vývinovo primeraných digitálnych prostriedkov. Pri ich výbere Kalaš (2011, podľa DATEC Siraj-Blatchford a Siraj-Blatchford, 2006, Siraj-Blatchford a Whitebread, 2003) odporúča riadiť sa viacerými kritériami.

Dobré DT by mali:

• Podporovať vzdelávanie – aplikácie treba vyberať tak, aby jednoznačne napĺňali edukačnú podstatu, ich vzdelávacie ciele musia byť jasne čitateľné.
• Povzbudzovať spoluprácu - tak, ako počas tradičnej výučby v triede, aj v dištančnom vzdelávaní by sme mali žiakom umožniť zdieľať spoločné zážitky a učiť sa spoločne, byť spoločne zaangažovaní.
• Podporovať integráciu - autori chápu kritérium ako integráciu DT do edukačného procesu spoločne s bežnými učebnými postupmi učiteľa, v čase dištančnej výučby sa však stali dominantnými nástrojmi plnenia vzdelávacích cieľov.
• Podporovať hru - deti mladšieho školského veku sa rady hrajú, mnohé aplikácie vytvárané pre deti akceptujú túto potrebu a vnímajú ju ako príležitosť pre ich učenie sa. Zábava a učenie sa navzájom nevylučujú, v anglickej literatúre to vystihuje termín edutainment,