Žiaci s poruchou pozornosti a vybrané intervenčné techniky

Napriek tomu, že vnímame rastúcu tendenciu záujmu o výskum v oblasti porúch pozornosti, mnohé otázky ostávajú nezodpovedané. S rastúcim záujmom o výskum rastie aj skupina detí, ktorá nezapadá do štandardných noriem a postupov, ktoré súčasný školský systém vo väčšine prípadov ponúka. V príspevku spracovávame teoretický základ predmetnej poruchy vzdelávania z pohľadu odborníkov v oblasti vzdelávania detí vo veku od 9 do 15 rokov. Predstavujeme výsledky výskumu realizovaného ako súčasť širšej výskumnej úlohy. Štúdia tvorila základ k ďalšiemu skúmaniu možných alternatív vzdelávacích prístupov vo vyučovacom procese na základných školách v oblasti jazykového vzdelávania. Výsledky výskumu sú uvedené v monografii Teaching Foreign Languages and Special Needs Learners, ktorú vydalo vydavateľstvo Verbum v Prahe v roku 2020.

Poruchy pozornosti a hyperaktivita

Porucha pozornosti a hyperaktivita sa javí ako neurobiologická porucha. Existuje viac faktorov ovplyvňujúcich správanie dieťaťa diagnostikovaného ako ADHD:

• vplyv rodinného prostredia, prenatálny a perinatálny vývoj, používanie mobilných telefónov, stravovacie návyky, príjem solárnej energie v prostredí, kde dieťaťa vyrastá.

Niektorí odborníci v oblasti neurodiverzity na základe výsledkov výskumných štúdií tvrdia, že neexistuje výrazný rozdiel medzi anatómiou mozgu detí s diagnózou a bez diagnózy. Predpokladajú, že aj nevýrazné zmeny v anatómii, ktoré sa v danom okamihu javia ako výraznejšie, sa v neskoršom veku po dosiahnutí istej úrovne vyspelosti organizmu vyrovnajú bežnej skupine jednotlivcov bez diagnózy. Rôzne faktory môžu rôzne vplývať na správanie detí a vzájomne sa ovplyvňovať.

V Spojených štátoch amerických sa v roku 2015 preukázala diagnóza ADHD u 11 % detí školského veku. Na Slovensku v roku 2019 (podľa NCZI) z celkového počtu vyšetrených detí v oblasti porúch správania a emotivity až 78,5 % pripadalo poruchám spojeným s ADHD (rok predtým 58 % detí do 14 rokov, prevažnú väčšinu tvorili chlapci).

Žiaci s poruchami pozornosti a hyperaktivitou predstavujú skupinu žiakov, ktorí sú často opisovaní ako prehnane energickí, príliš pohybliví, stále padajú zo stoličky, hrajú sa školskými pomôckami, nesledujú priebeh vyučovacej hodiny. Riefová (1999), Munden a Arcelus (2006), Jucovičová a Žačková (2015) charakterizujú deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou ako deti s vysokou mierou fyzickej aktivity, impulzívnosťou, nízkou mierou sebaovládania, ťažkosťami prispôsobiť sa novej aktivite počas vyučovania, agresívnym správaním, prehnanými reakciami aj na drobné podnety. Majú nižšiu mieru sociálnej kompetencie, sebadôvery a vysokú mieru frustrácie.

Hlavné symptómy poruchy ADHD sú:

• hyperaktivita(deti sú príliš fyzicky aktívne a pohyblivé),
• impulzívnosť(aj na drobné podnety ihneď reagujú),
• nedostatok pozornosti(neschopnosť zamerať sa na podstatné dianie a informácie a oddeliť ich od nepodstatného, nedostatok schopnosti plánovať a realizovať plány).

Najčastejšia a najkomplikovanejšia na zvládnutie je impulzívnosť. Často sa k uvedeným symptómom priradí aj porucha pamäti alebo porucha správania. Podľa Komáreka (2007) rozdiel medzi mozgom dieťaťa s diagnózou ADHD a bez diagnózy nie je v štruktúre, ale v atypických funkčných prepojeniach. Systém ARAS (Ascending Reticular Activating System) moduluje nabudenosť. Nabudí mozog, keď akákoľvek senzorická informácia príde do mozgového kmeňa.

Príklad:

Deti s poruchou ADHD majú nízku mieru potreby hľadania významu alebo zmyslu, čo sa vo vyučovaní prejavuje oslabeným záujmom o