Žiadosti o sprostredkovanie prijatia na školu

V novembri tohto roku uplynie 35 rokov od konca komunistického režimu. Z ideového hľadiska aj školstvo opakovane podliehalo pokusom o jeho úpravu v duchu vtedy dominantného politického názoru. Komunistickému režimu ideologicky nevyhovovali, napr. živnostníci, príslušníci iných politických strán, veriaci. Ich deti boli na nižších stupňoch škôl pod častým ideologickým tlakom, ktorý sa prenášal aj do voľby ďalšieho štúdia. Z politických príčin žiakom hrozilo napr. obmedzenie výberu strednej či vysokej školy, hoci tento aspekt sa mohol meniť v závislosti od obdobia komunistického režimu či rozhodnutí jednotlivcov na príslušných úradoch.

Obyvatelia komunistického Československa volili rôzne spôsoby splnenia ich požiadaviek. Pomerne často sa obracali na oficiálnych štátnych predstaviteľov. Predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky Peter Colotka nebol výnimkou. Na jeho sekretariát chodilo veľa listov od občanov. Colotku informovali o dianí v okolí ich pracoviska, bydliska, zdôverovali sa mu so sťažnosťami a pod. Najčastejšie sa žiadosti týkali vylepšenia pozície na získanie automobilu, sprostredkovania v bytovej otázke, ale aj prijatia na strednú či vysokú školu. Zo spisov, ktoré sa dochovali v Slovenskom národnom archíve, nie je úplne zjavné, či ich Colotka priamo čítal. Agendu však vybavoval jeho osobný tajomník Anton Blaha^[1], ktorý okrem komunikácie so štátnymi orgánmi oboznamoval so stavom riešenia žiadostí aj ich žiadateľov. Z dochovaných žiadostí sme vybrali päť príkladov.^[2]

Prvá autorka písala žiadosť Colotkovi za seba. Žiadala o prijatie na Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenskej technickej univerzity). Žiadosť napísala po dvoch neúspešných pokusoch o vysokoškolské štúdium v roku 1974 a 1975. V prvom prípade sa nedostala na vysokú školu podobného zamerania v Prahe, o rok neskôr jej nevyšlo štúdium v Ostrave. Ako dôvod neprijatia uvádzala politické príčiny, resp. vylúčenie jej otca z Komunistickej strany Československa. Tento faktor sa pokúsila vyvážiť poukázaním na to, že jej otec ostal „platným členom tejto spoločnosti“. Okrem záujmu o chémiu autorka uviedla aj svoje politické aktivity, napr. činnosť v mládežníckej organizácii Socialistický zväz mládeže, vedenie pionierskeho oddielu a pod. List Colotkovi vznikol súbežne s poslaním odvolania proti neprijatiu na SVŠT. Ako sa v texte uvádza, „Viem, že písomné aj ústne skúšky neboli pravou príčinou môjho neprijatia.“ List vznikol v júli 1976 a v ten istý mesiac Anton Blaha autorke odpovedal. Upovedomil ju, že na okolnosti jej prípadu boli upozornené príslušné školské orgány. Prípad mal šťastný koniec. Autorka listu poslala 9. augusta 1976 list na Sekretariát predsedu vlády, v ktorom vyjadrila poďakovanie za pomoc a prijatie po odvolacom konaní.^[3]

Ďalším príkladom je list otca neúspešnej uchádzačky o štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Dňa 13. júla 1976 poslal predsedovi vlády list, v ktorom ho oboznámil s neprijatím dcéry na štúdium pre nedostatok miesta. Zaujme najmä úvodná časť listu, v ktorom sa autor priznal, že ako niekdajší okresný funkcionár Komunistickej strany Slovenska dostal uistenie, že jeho dcéra bude prijatá. Naznačil, že z týchto dôvodov neplánoval uplácať na príslušných miestach. V snahe o vylepšenie pozície opísal vlastný politický životopis a priznal, že počas obrodného procesu v roku 1968 bol odporcom tzv. Pražskej jari. V závere žiadosti prisľúbil, že aj v prípade nevybavenia jeho žiadosti ostane „...i naďalej takým, akým ma vychovala strana...“. List bol odoslaný pred začatím odvolacieho konania. Anton Blaha autorovi oznámil, že uvedené skutočnosti konzultoval s príslušnými školskými orgánmi.^[4]

Na Colotku sa so žiadosťami o pomoc často obracali ľudia, ktorí pochádzali, resp. žili v regióne, odkiaľ on sám pochádzal.^[5] Napr. žena, ktorá ako robotníčka pracovala na Orave. V liste zo 17. mája 1977 žiadala predsedu vlády o pomoc v súvislosti s neprijatím jej dcéry na Strednú zdravotnícku školu v Ružomberku. Z prijímacieho pohovoru odchádzala jej dcéra spokojná, čo sa zmenilo po zistení, že nesplnila požiadavky skúšobnej komisie. Autorka sa čudovala, že „...dcérka vyššie postavených rodičov, ktorá sa s veľkým plačom zdôverovala matke, že z matematiky nevedela príklady, bola na štúdium prijatá“. Ako zásadnejší argument pre neprijatie dcéry videla navštevovanie náboženských obradov, čo z jej strany vzbudzovalo rozhorčenie. List obsahuje výpis spoločenských a politických aktivít rodiny, napr. že dcéra bola pionierskou vedúcou. Na riaditeľstve príslušnej školy bolo podané odvolanie. Riešenie záležitosti mal na starosti Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši a vzhľadom na to, že išlo o zdravotnícku školu, zamietavé stanovisko k odvolaniu vydal jeho zdravotnícky odbor. Práve preto sa rozhodla napísať predsedovi vlády. Dňa 25. mája 1977 Anton Blaha reagoval na situáciu dvomi listami. Autorke oznámil, že vec postúpil na vyšší orgán štátnej správy, na Stredoslovenský krajský národný výbor. Postúpenie bolo obsahom druhého listu. Tamojší odbor zdravotníctva zmenil pôvodné stanovisko Okresného národného výboru a rozhodol o prijatí žiačky na štúdium.^[6]

Okrem straníckej a vládnej funkcie vykonával Peter Colotka aj mandát poslanca Slovenskej národnej rady. To bol dôvod, prečo ho 9. júla 1980 žiadal o pomoc jeden z rodičov, ktorý patril pod okres, kde Colotka vykonával poslanecký mandát. Syn autora listu sa neúspešne hlásil na štúdium medicíny na Lekárskej fakulte (ďalej len „LF“) UK v Martine. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktorého výsledok v čase podania listu nebol známy. Autor listu okrem dostatočného zdôvodnenia synových študijných kvalít zdôraznil, že so ženou „...svoje deti vedieme stále v tom zmysle, že pre rozvoj socialistickej spoločnosti...“. Jeho neúspech na prijímacom konaní bol zdôvodnený zdravotnými problémami autora listu. V spise sa nachádza opis vysvedčení zo základnej a strednej školy. Prospech žiadateľa o prijatie na LF UK sa od druhého po štvrtý ročník držal na vysokej úrovni, keď s výnimkou dvoch dvojok mal jednotky. Na maturite dostal dvojku z ruského jazyka, inak mal jednotky. Tento faktor zdôraznil aj v odvolaní, ktoré sa v spise dochovalo. 21. júla toho istého roku na list odpovedal Anton Blaha. Adresátovi oznámil, že vo veci upovedomil príslušné školské orgány. Výsledok úsilia zo spisu známy nie je.^[7]

Alternatívou, ako pomôcť k prijatiu dieťaťa na štúdium, bolo poslanie žiadosti predsedovi vlády súbežne s inou žiadosťou príslušnému štátnemu orgánu. Autor listu z 31. júla 1980 žiadal Colotku o podporu svojej žiadosti, ktorú deň predtým adresoval Ministrovi školstva SSR. Jeho dcére bola zamietnutá žiadosť o štúdium na LF UK v Martine. Argumentoval politickými dôvodmi, napr. robotnícky pôvod a uviedol, že jeho dcéra bola od základnej školy až po maturitu hodnotená známkou výborná. Tvrdenie dokazujú aj fotokópie koncoročných vysvedčení vrátane maturitného, ktoré sa nachádzajú v spise. Autor listu podrobne rozpísal aktivity jej dcéry v mládežníckej organizácii SZM. Výsledok šetrenia nepoznáme. Anton Blaha autorovi listu koncom augusta 1980 oznámil, že prostredníctvom predsedu vlády boli o prípade jeho dcéry informované aj príslušné školské orgány. O výsledku šetrenia mal byť dodatočne informovaný Ministerstvom školstva SSR.^[8]

Žiadosti, ktoré rodičia, príp. ich potomkovia písali predsedovi vlády SSR Petrovi Colotkovi, nechcú a ani nemôžu podať výpoveď o stave slovenského školstva počas tzv. normalizácie. Môžeme však byť svedkami toho, ako rodičia, deti okrem študijných kvalít zdôrazňovali v listoch aj zásluhy vzorných občanov komunistického Československa nezriedka až do úrovne účasti predkov v protifašistickom odboji. Autori listov zjavne pracovali s predpokladom, že okrem schopností sú dôležité aj politické aktivity uchádzačov o štúdium, ale aj ich rodičov. Ide tak o ďalší „kúsok do skladačky“, ktorá ukazuje zlyhania a chyby komunistického režimu.