Znižovanie miery dedičnosti vzdelanostnej úrovne detí a medzigeneračná chudoba

Vízie a ideály

Pojem inkluzívne vzdelávanie sa v slovenskom diskurze odbornej verejnosti stalo za posledných zhruba šesť rokov najvyšším ideálom systému vzdelávania detí. Formálne sa k nemu prihlásil aj štát cez rôzne dokumenty schválené na národnej úrovni. Pre jeho zástancovje to najvyššia forma integrácie, pri ktorej školy dokážu spoločne vzdelávať a napĺňať individuálne potreby detí so všetkými druhmi špeciálnych výchovno- vzdelávacích potrieb (ďalej iba „ŠVVP“) a okrem toho deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej iba „SZP“), čo je podskupina detí so ŠVVP, by malo dokázať znižovať vysokú mieru korelácie medzi socio-ekonomickým statusom rodiny a najvyšším dosiahnutým vzdelaním dieťaťa.

Analýzy OECD, napr. najnovšia ročenka Education at a Glance 2016, nám už dlhšiu dobu poskytujú nelichotivý obraz, kde Slovenská republika vystupuje ako krajina s najvyššou alebo druhou najvyššou mierou korelácie medzi socio-ekonomickým statusom rodín a výškou dosiahnutého vzdelania detí spomedzi všetkých najrozvinutejších krajín sveta. Zjednodušene to znamená, že výšku vzdelania ako aj šance na vyšší sociálno-ekonomický status dedíme po rodičoch.

Je tento suchý výskumný fakt našim dlhodobým prekliatím, s ktorým sa nedá nič robiť? Ak sa to dá zmeniť, ktoré politiky na štátnej úrovni a opatrenia na úrovni samospráv a škôl by mohli v strednodobom a dlhodobom horizonte viesť k znižovaniu vysokej miery tejto „dedičnosti“?

Východiskový stav

Už v testovaní PISA z roku 2012 bol na Slovensku vplyv sociálno-ekonomického zázemia detí pre ich úspech v škole najväčší zo všetkých 70 testovaných krajín, viac ako napríklad v Rumunsku či v Mexiku. Podľa poslednej vzdelávacej ročenky OECD Education at a Glance 2016, ak na Slovensku rodičia neskončia strednú školu s maturitou, až 42 % ich detí dosiahne rovnaké vzdelanie. Z tých, ktoré pokračovali v štúdiu ďalej, získali vysokoškolský titul iba 3 %. Priemerne v krajinách OECD kopíruje najnižšie vzdelanie svojich rodičov len 27 % detí. 

V prípade Slovenska platí, že dieťa málo vzdelaných rodičov má až osemkrát nižšiu šancu získať univerzitný titul ako to, ktoré sa narodí do rodiny vysokoškolsky vzdelaných rodičov. V ostatných krajinách OECD sa v porovnaní so Slovenskom šance zvýšia až o polovicu, v Nórsku či Fínsku dokonca ešte viac.

Nízke vzdelanie u mladých ľudí má svoje dôsledky na pracovnom trhu. Na Slovensku je až tretina ľudí bez maturity nezamestnaná (OECD, Education at a Glance). V slovenskom kontexte sa k tomu pridružuje ešte neochota zamestnávateľov prijímať do zamestnania občanov rómskeho pôvodu, keďže tí tvoria drvivú väčšinu uchádzačov o zamestnanie bez maturity. To súvisí aj s problematikou nepriznanej diskriminácie na základe etnického pôvodu.

Odbornej verejnosti je zrejmé, že problematika medzigeneračnej chudoby sa dotýka viacerých ministerských rezortov. Ak chceme zostať len na poli vzdelávacej politiky, čo vieme ponúknuť pre zlepšenie daného stavu?

Návrhy opatrení na zlepšenie stavu

V texte predostrieme 5 opatrení, ktoré sa týkajú základných škôl, kompetenčne spadajú buď pod štát alebo pod zriaďovateľov a školy, alebo sú výsledkom spolupráce všetkých troch aktérov, ktoré by v kombinácii s inými vzdelávacími i mimorezortnými opatreniami mohli viesť k znižovaniu vysokej miery dedičnosti vzdelanostnej úrovne.

Opatrenia na úrovni štátu

1. Spojiť rolu výchovného a sociálneho pedagóga, používať pre túto rolu iba pojem sociálny pedagóg a dosiahnuť, aby každá plnoorganizovaná základná škola mohla mať aspoň na čiastočný úväzok sociálneho pedagóga v jeho/jej rozšírenej role.
2. Umožniť školám s podielom 60 % žiakov zo SZP, aby mohli znižovať najnižší počet žiakov v triedach. Dnes je školským zákonom stanovená hranica na úrovni 80%.
3. Umožniť sociálnym pracovníkom pri obciach a mestách (v pôsobnosti zriaďovateľa), aby formou štandardizovaného dotazníka mali kompetenciu zisťovať kritériá pre stanovovanie SZP pre dané dieťa základnej školy, z ktorého potom vyplýva nárok školy na získanie príspevku pre dieťa