Na pracovisku sa majú ľudia cítiť dobre a bezpečne

Názov príspevku môže u čitateľa vyvolať rôzne reakcie. Môžu byť súhlasné, odmietavé, tiež vedúce k vzbudeniu pozornosti o túto tému. Všetky reakcie by svedčili o rôznych názoroch na správanie človeka na pracovisku, podobne ako sa menil aj pohľad odborníkov na pracovné správanie ľudí v organizácii.

Téma psychickej pohody na pracovisku nie je novou témou. Pozornosť zameraná na ľudský faktor v pracovnom prostredí sa datuje do tridsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia. Štúdia Eltona Maya (Hawthornská štúdia) preukázala súvis medzi pozornosťou venovanou pracovníkom zo strany zamestnávateľa a ich pracovným výkonom. Pracovný výkon sa zlepšil, ak sa zlepšili objektívne pracovné podmienky zamestnancov (napr. intenzita osvetlenia) a zlepšil sa aj vtedy, ak pôsobili priaznivé sociálne faktory v podobe pozitívnych vzťahov na pracovisku.

Koncept celkovej pohody na pracovisku (wellbeing) súvisí s vnútornou motiváciou ľudí, keď sú títo ochotní podávať stabilne dobré pracovné výsledky.

Neskôr na pohodu ľudí na pracovisku upozorňuje aj koncept organizačného zdravia. Organizačné zdravie je schopnosť organizácie efektívne fungovať, primerane sa vyrovnávať so zmenami, meniť sa a rásť zvnútra. Ide o skúmanie vzťahu medzi rôznymi aspektmi pracovného prostredia a zdravím zamestnancov (Cox, Howarth, 1990). Ľudia sú vnímaní ako kľúč k úspechu organizácie a psychický diskomfort na pracovisku je spájaný so zlou vizitkou organizácie. Vymedzenie organizačného zdravia sa odvíja od definície zdravia Svetovou zdravotníckou organizáciou. Ide o stav úplnej, nenarušenej činnosti všetkých formálnych a neformálnych, hlavných a pomocných procesov v organizácii. Pri takomto chápaní organizačného zdravia školy je možné vzdelávací proces vnímať ako hlavný formálny proces.

Prácu multidisciplinárneho tímu, školského podporného tímu, rôzne intervencie odborných pracovníkov (mediácia, facilitácia a pod.) vnímame ako neformálne a pomocné organizačné procesy, ktoré pomáhajú udržiavať a obnovovať organizačné zdravie školy.

Ľudia podávajú dobrý pracovný výkon, ak môžu prežívať psychický stav, ktorý je navodený uspokojovaním ich dôležitých potrieb. Jednou z nich je potreba psychologického bezpečia, ktorá je základnou zložkou celkovej fyzickej aj psychickej pohody.

Psychologické bezpečie

Autorka mnohých prác o líderšipe Amy Edmonsonová (2018) výstižne charakterizuje psychologické bezpečie ako atmosféru na pracovisku, v ktorej ľudia cítia, že môžu byť úprimní a cítia sa dobre aj vtedy, keď sú sami sebou. Znamená to, že môžu slobodne vyjadrovať svoje názory, hovoriť nahlas o problémoch, chcieť odpovede na položené otázky, priznať si chyby a pritom sa nemusia obávať negatívnych dôsledkov. Znamená to, že takýmto správaním si nenarúšajú vzťahy na pracovisku.

Koncept psychologického bezpečia si môžeme priblížiť prostredníctvom Maslowovej hierarchie potrieb, ktorá je stále aktuálna aj v pracovnej motivácii. Jednou z dvoch potrieb dôležitých pre navodenie pocitu psychologického bezpečia je potreba bezpečia. Človek potrebuje druh istoty v podobe istých pravidiel, poriadku, na ktorý sa môže spoľahnúť, tiež môcť predvídať rôzne udalosti, pretože sa potrebuje rozhodovať a tak riadiť svoj život. Túto potrebu človek uspokojuje najskôr v rodine, neskôr v škole a v práci. Druhou je potreba spolupatričnosti. Ide o emocionálnu odozvu vo vzťahoch s druhými. Človek ju má na pracovisku uspokojenú, ak sa môže prežívať ako súčasť pracovnej skupiny, pracovného tímu. Potreba spolupatričnosti sa napĺňa prostredníctvom vytvárania pozitívnych vzťahov s druhými, požívaním dôvery a akceptácie. Prejavuje sa v pozitívnej sociálnopsychologickej atmosfére daného zoskupenia, či ide o skupinu alebo tím. Neuspokojenie tejto potreby znamená exklúziu, pocit izolovanosti.

Pojem psychologického bezpečia sa často chápe skreslene. Neznamená to, že ľudia sa ocitnú v prí