Psychologický pohľad na inovačné a riadiace trendy v edukačnom procese

„Veľa škôl sa dnes mení k lepšiemu, avšak svet sa mení rýchlejšie ako naše školy.“ Willard R. Daggett

Ocitli sme sa v dobe, keď je zrejmé, že tradičné metódy a spôsoby výučby nepostačujú. Informačno-komunikačné technológie pohlcujú súčasné prístupy a je neodvratné zrýchliť inovačné procesy, ktoré sú psychologickým imperatívom súčasného edukačno-školského procesu.

Inovácie sú všeobecne chápané ako niečo nové, moderné, zaujímavejšie, podnetnejšie, avantgardnejšie, čo je zavádzané do vyučovacieho procesu, s cieľom zvýšenia jeho atraktívnosti pre žiakov, dosiahnutie lepších učebných výsledkov a zlepšenia celkovej sociálno-emočnej klímy v triede.

Technologické zmeny a inovácie sa dotýkajú takmer každého aspektu nášho života, počnúc spôsobom, akým komunikujeme, končiac tým, ako pracujeme a trávime voľný čas. Vo svete vzdelávania zatiaľ zaostávame. Triedy v našich školách, s malými zmenami, vyzerajú tak ako vždy, s učiteľmi za stolom pred tabuľou a žiakmi v laviciach. Školský deň je časovo a tematicky rozdelený podľa stanoveného kurikula. Niektoré školy v rámci tohto tradičného modelu sa v maximálnej miere snažia využívať technológie, aby proces zefektívnili, alebo zlepšili prístup k informáciám. Avšak ani táto snaha inovatívneho prístupu už nestačí.

Najčastejšie za inovatívne pokladáme využívanie IKT ako prierezového nástroja, aktivizujúce, participatívne metódy práce so žiakmi (napr. projektová metóda), inovácie učebného obsahu (učebné osnovy nových a novozavedených predmetov), používanie menej bežných organizačných foriem (napr. blokové vyučovanie; praktické vyučovanie), zavádzanie prvkov overených inovačných programov (napr. integrovaného tematického vyučovania) a iné.

Pozastavme sa však nad tým ako žijú mladí ľudia mimo školy. Stále viac surfujú na webe, sťahujú si filmy, nahrávajú hudbu, navštevujú chat stránky, sťahujú a nahrávajú domáce videá, s priateľmi komunikujú prostredníctvom sociálnych sietí či SMS správ, sledujú digitálnu viackanálovú televíziu, o svojich skúsenostiach blogujú a všetky návody na použitie, výrobu akýchkoľvek vecí, či recepty hľadajú na internet prostredníctvom vyhľadávačov. Knihy, časopisy, články čítajú prevažne on-line. Väčšina z týchto činností prebieha na viacerých prenosných zariadeniach súčasne. V stále viac prepojenom svete mladí ľudia očakávajú, že poznatky, služby a produkty budú odzrkadľovať ich individuálne potreby a preferencie.

V 21. storočí je výzvou pre vzdelávanie vytvorenie živého, adaptabilného prístupu, ktorý je v súlade so životom mladých ľudí aj mimo tried, ako aj s ich budúcou schopnosťou zamestnať sa. Odpoveďou je zmena, holistický prístup alebo aspoň v zjavnej podobe akčná inovácia. Otázkou ostáva, aký druh inovácie a ako ju realizovať?

Príklad:

Exemplárnym príkladom inovácii a nových prístupov v edukačnom procese je fínske školstvo, ktoré už roky predstavuje jeden z najlepších vzdelávacích systémov. V rebríčkoch svetových meraní OECD sú fínski žiaci špičkou v chápaní textu a matematických úkonoch. Riadiaci systém škôl, experimentálne zaviedol vypustenie z povinných predmetov rukopis a nahrádza ho písaním na klávesnici počítača. Tím psychológov jednoznačne považuje tento prístup za takmer revolučný a vysoko praktický, nakoľko plynulé písanie na klávesnici predstavuje dôležitú kompetenčná zručnosť bez ktorej sa v budúcnosti žiadne dieťa nezaobíde. Treba zdôrazniť fakt, že z psychologického hľadiska ide aj o fenomén interferenčných procesov, ktoré nesprávnym používaním klávesnice, respektíve neprofesionálnym spôsobom osvojenia si práce s klávesnicou, znižujú flexibilitu a schopnosť v budúcnosti klávesnicu používať a ovládať všetkými prstami, ako aj využívať maximálnu možnosť ponuky použitia. V digitálnom veku výučbové písanie na klávesnici má byť samozrejmosťou, ktorú musíme aj v našom školskom systéme, už v prvých ročníkoch základných škôl implementovať.