Vybrané aspekty projektového riadenia školských projektov

Projektový manažment je disciplína, ktorá v sebe integruje množstvo poznatkov potrebných pre úspešné riadenie projektov, pričom projekt je často vymedzený ako úloha, ktorá je relatívne krátkodobá, jednorazová, neopakovateľná a sledujúca konkrétny cieľ. V školskej praxi ovplyvnenej dynamickým vývojom prostredia sa snáď nenájde škola alebo školské zariadenie, kde by sa neriešili úlohy podobného charakteru. Realizácia projektov v tomto prostredí tvorí významnú a často nevyhnutnú súčasť portfólia skvalitňovania edukácie, jej materiálno-technického zabezpečenia či profesijnej prípravy pedagogických a odborných zamestnancov a manažmentu škôl. Ako však ukazuje prax, problém nastáva, keď sa zvolí nevhodná projektová stratégia. Bez správnych metód a postupov vznikajú ťažkosti v dodržaní stanovených hraníc projektu, tzn. dodržaní stanovených termínov, rozpočtu či požadovanej kvality.

Projekt a projektový manažment

Pojem projekt sa prvýkrát objavil v 16. storočí a je odvodený od latinského slova projicere (preniesť sa). Latinský koreň slova naznačuje pohyb, trajektóriu, určitý vzťah s priestorom a časom. Historicky slovo prvýkrát použili architekti. Filippo Brunelleschi dostal za úlohu dokončiť katedrálu vo Florencii pridaním kupoly. Skôr, ako sa pustil do práce, urobil náčrt (progetto – plán) kupoly, kde využil rôzne perspektívy, aby dostal geometrické znázornenie budúcej štruktúry, ako si ju predstavoval. Brunelleschi racionalizoval architektúru a dal jej novú svetskú perspektívu – prístup, ktorý umožnil oddeliť plánovanie od realizácie, projekt od implementácie. Jeho príklad naznačuje, že pojem „projekt“ by sa mal vnímať ako „koncepcia, ktorá slúži na organizovanie konania“ (Rada Európy a Európska komisia, 2020, s. 28). Mesároš a Kršák (2019, s. 8) definujú projekt ako „súhrn činností zameraných na dosiahnutie určitého cieľa v rámci daného rozpočtu a časového rozvrhu, alebo akákoľvek úloha, ktorá je časovo a vecne ohraničená (spravidla jedinečná) a ktorá sa realizuje interdisciplinárne“.

Kaduková (2013, s. 3) uvádza, že „projekt je jednorazová, cielene zameraná činnosť, vymedzená časove, vecne (procesne), obsahovo a z hľadiska zdrojov“. Projekt je podľa manuálu Office of Government Commerce (OGC, 2019, s. 3) definovaný ako „dočasná organizačná štruktúra vytvorená za účelom dodania jedného alebo viacerých produktov v súlade s dohodnutými požiadavkami uvedenými v Business Case“. Business Case predstavuje zdôvodnenie pre aktivitu organizácie (pre projekt), ktoré obvykle obsahuje náklady, prínosy, riziká a časový rámec, voči ktorému sa posudzuje ďalšia životaschopnosť projektu (Boucher, 2010).

Pojem projektový manažment môže byť definovaný ako „súbor princípov, metód a techník, ktoré ľudia používajú k efektívnemu plánovaniu a kontrole práce na projekte“(Mesároš, Kršák, 2019, s. 11). Kerzner (2013) definuje projektový manažment ako súhrn aktivít spočívajúcich v plánovaní, organizovaní, vedení a kontrole zdrojov spoločnosti s relatívne krátkodobým cieľom, ktoré boli stanovené pre realizáciu špecifických cieľov a zámerov.

Projektové riadenie verzus riadenie projektov

Slamková (1994; In Mizla, 2017) chápe projektový manažment ako projektové riadenie a riadenie projektov. Projektové riadenie je chápané ako riadenie pomocou projektov, a to vždy zahŕňa umenie riadiť jednotlivé projekty. Takéto riadenie má presne definovaný začiatok a koniec. Ide o sled činností, ktoré sa po ukončení projektu v tom istom projekte už neopakujú. Riadenie projektov je chápané ako jednoduchšia problematika sledu činností, ktorými sa riadi projekt, čo sa vzťahuje na otázky riadenie vlastných projektov.

Najvýznamnejšie rozdiely medzi projektovým riadením a riadením projektov:

• Projektové riadenie má presne definovaný začiatok a koniec, pričom koniec je pre väčšinu rozhodnutí dôležitým parametrom. Pri riadení projektov ide o kontinuálny proces.
• Projektové riadenie je charakteristické tým, že riadiace procesy alebo činnosti sa neopakujú, t. j. činnosť, ktorá už bola ukončená, sa v danom projekte už nebude nikdy opakovať, čo sa však nedá povedať napr. o riadení produkčného procesu.
• Pri projektovom riadení sa partneri schádzajú jednorazovo tak, aby sa po jeho realizácii rozišli bez akýchkoľvek ďalších záväzkov.
• Vysoká neurčitosť spojená s neurčitosťou definovania cieľov, ako aj spôsobom ich realizácie. Táto neurčitosť je ovplyvnená faktormi, napr. miera spoľahlivosti, ktorou možno odhadnúť budúci stav okolitého prostredia, neistoty spojené s odhadom správnej reakcie na budúci stav prostredia a neistota spojená s priebehom realizácie projektu.
• Slabá spätná väzba medzi výsledkom rozh